Ak chce podnikateľ evidovať preukázateľné výdavky, má na výber daňovú evidenciu alebo účtovanie v sústave jednoduchého či podvojného účtovníctva. Vtedy sa stáva účtovnou jednotkou a musí plniť povinnosti, ktoré mu zo zákona o účtovníctve, ale aj z postupov účtovania v JÚ vyplývajú. Ide o zložitejší systém ako pri daňovej evidencii.
Účtovné knihy v sústave jednoduchého účtovníctva sú:
- peňažný denník,
- kniha pohľadávok,
- kniha záväzkov,
- pomocné knihy.
Peňažný denník je najdôležitejší.
Zachytáva sa v ňom stav a pohyb peňažných prostriedkov v hotovosti a na účtoch v bankách, pričom je potrebné príjmy a výdavky členiť tak, aby bolo možné zistiť základ dane z príjmov, keďže výsledok hospodárenia v jednoduchom účtovníctve ako rozdiel medzi príjmami a výdavkami je základom dane z príjmov.
V nasledujúcom príspevku sa budeme venovať príkladom z praxe aj vo väzbe na DPH, daň z príjmov. Priblížime si vybrané okruhy tém, ktoré by (podnikateľské) účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva mohli zaujímať, resp. ich môžu navigovať k uplatneniu správnych postupov.
Obsah:
1. Vznik účtovného prípadu a daňovej povinnosti (zásoby, majetok)
2. Odpisy dlhodobého majetku
3. Účtovanie dotácií a ich daňové posúdenie
4. Rôzne príklady účtovania v praxi
Príklad č. 12: Obstaranie automobilu na úver v sústave JÚ
Príklad č. 13: Faktúra za opravu auta a nakúpený tovar z EÚ
Príklad č. 14 : Účtovanie tovaru verzus služby v jednoduchom účtovníctve
Príklad č. 15: Faktúra pre občana
Príklad č. 16: Taxislužba Bolt – účtovanie v sústave jednoduchého účtovníctva
5. Účtovné prípady súvisiace s poistením a stravovaním (resp. stravným)
6. Daňové posúdenie poukazov (darčekových poukážok) – základné princípy
7. Vybrané príklady týkajúce sa pohľadávok
8. Kurzové rozdiely a prepočet meny v jednoduchom účtovníctve
1. Vznik účtovného prípadu a daňovej povinnosti (zásoby, majetok)
Aby mohol podnikateľ zaznamenať účtovný záznam v príslušných účtovných knihách, je nutné správne zadefinovať tzv. deň vzniku účtovného prípadu, ktorý preukazuje vecnú a časovú správnosť účtovnej operácie. Dňom uskutočnenia účtovného prípadu je v súlade s § 2 postupov účtovania v JÚ deň splnenia dodávky. Tento dátum ale nie je bližšie zadefinovaný.
Preto je nutné vychádzať zo zmluvne dohodnutého dňa medzi kupujúcim a predávajúcim alebo z iných právnych predpisov, napr. Obchodného zákonníka (pozri ustanovenia o kúpnej zmluve), na základe ktorých možno ako deň splnenia dodávky určiť deň dodania/prevzatia tovaru, deň poskytnutia/prevzatia služby, resp. deň odovzdania zásob prvému prepravcovi a pod.
Príklad č. 1: Deň vzniku účtovného prípadu v nadväznosti na prijaté doklady (obstaranie tovaru)
Živnostník pán Zvedavý (neplatiteľ DPH) kupuje tovar od rôznych dodávateľov. Nie vždy dostane tovar a faktúru v rovnakom časovom období.
Pri dodaní tovaru mu nastávajú nasledovné varianty:
- za predpokladu, že je tovar prevzatý skôr ako faktúra za dodaný tovar, pričom je zrejmá cena, podnikateľ zaúčtuje záväzok v knihe záväzkov v stanovenej hodnote. Prevzatý tovar sa v knihe zásob zaúčtuje dňom prevzatia tovaru na základe dodacieho listu alebo iného dokladu. Za predpokladu, že je na dodacom liste alebo inom doklade tovar uvedený len v merných jednotkách a množstve bez ceny, zaeviduje sa iba v knihe zásob, do knihy záväzkov sa účtuje po prijatí faktúry dňom, kedy bol produkt dodaný;
- ak sú tovar aj faktúra prevzaté súčasne, potom dňom vzniku účtovného prípadu je primárne deň prevzatia tovaru;
- ak bude mať podnikateľ faktúru a tovar sa doručí neskôr, potom do knihy záväzkov sa účtuje dodávka na základe faktúry a do knihy zásob len po fyzickom doručení tovaru.
Daňová povinnosť pri dodaní tovaru (DPH)
Tovar je z pohľadu DPH chápaný v širšom kontexte. Nie je to len zásoba, ktorá sa nakupuje so zámerom jej ďalšieho predaja (vtedy ide o účtovnú definíciu). Môže to byť aj materiál, nedokončená výroba, výrobok, drobný hmotný majetok alebo nehnuteľnosť – stavba. V zásade platí, že zákon o DPH rozlišuje len dva základné pojmy – tovar a službu.
Ak je podnikateľ (resp. SZČO) platiteľom DPH, musí riešiť i otázku, kedy odvedie DPH na výstupe – t. j. ako je stanovený vznik daňovej povinnosti. Daňová povinnosť pri dodaní tovaru vzniká podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH primárne dňom jeho prevzatia, pričom ale pri opakovanom dodávaní tovaru sa uplatní daňová povinnosť špecificky – kedykoľvek skôr, najneskôr však posledným dňom obdobia, na ktoré sa platba vzťahuje. Ak ide o tovar s montážou, potom daňová povinnosť vzniká dňom ukončenia montáže – hoci tovar mohol byť dodaný skôr (väzba na § 19 ods. 2 ZDPH). V prípade, že sa tovar dodáva do EÚ s oslobodením podľa § 43 ZDP, daňová povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 8 ZDPH – t. j. primárne dňom vystavenia faktúry, ak do lehoty na podanie daňového priznania za príslušný mesiac, kedy je faktúra vystavená bol aj tovar odberateľom reálne prevzatý. Ak nie, tak daňová povinnosť vzniká až 15. deň nasledujúci po mesiaci, kedy bol tovar dodaný. Spomeňme si ešte jednu špecifickú situáciu: V prípade, ak ide o vývoz do tretích krajín (s oslobodením podľa § 47), za deň dodania tovaru sa považuje deň výstupu tovaru z územia Európskej únie, ktorý je potvrdený colným orgánom v colnom vyhlásení alebo v zjednodušenom colnom vyhlásení (§ 19 ods. 9 ZDPH).
Ostaňme však pri dodaní tovaru v tuzemsku, kedy, ako už bolo zmienené, podnikateľ musí zohľadniť ustanovenie § 19 ods. 1 ZDPH, keďže princíp je podobný s účtovníctvom. Za deň dodania hnuteľnej veci – stroja, materiálu, výrobku a pod. sa považuje deň, keď odberateľ nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Môže to byť dátum, kedy si kupujúci prevezme tovar u dodávateľa, ak prepravu tovaru zabezpečuje kupujúci, alebo opačne – ak prepravu zabezpečuje dodávateľ, štandardne je to deň, keď dodávateľ odovzdá tovar svojmu odberateľovi (či už on sám, alebo prostredníctvom prepravcu).
Nielen v účtovníctve, ale aj z pohľadu DPH platí, že pri určení dňa, ktorým kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, sa primárne vychádza zo zmlúv. Ak z uzavretej zmluvy nie je zrejmé, kedy kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, potom sa pri posudzovaní tohto dňa vychádza taktiež z Obchodného zákonníka.
Na účely vzniku daňovej povinnosti je rozhodujúce, kedy došlo k prevodu práva nakladať s tovarom ako vlastník, aj keď v niektorých prípadoch, v zmysle uzavretých zmlúv, neprejde právne vlastníctvo k tovaru jeho prevzatím od dodávateľa.
Pri nehnuteľnostiach obstaraných na základe zmluvy, pri ktorých sa vlastníctvo nadobúda povolením vkladu do katastra nehnuteľností a do nadobudnutia vlastníctva nadobúdateľ nehnuteľnosť užíva, dňom uskutočnenia účtovného prípadu je deň prevzatia nehnuteľnosti. U prevádzajúceho je dňom uskutočnenia účtovného prípadu deň odovzdania nehnuteľnosti.
Ak nebude vklad do katastra nehnuteľností povolený, účtovné zápisy sa zrušia.
Podobné platí aj z pohľadu DPH.
Príklad č. 2: Deň vzniku účtovného prípadu pri predaji nehnuteľnosti
Živnostník Ján Veľký obstaral na základe kúpno-predajnej zmluvy drobnú stavbu v sume 20 000 eur. V zmluve sa kupujúci s predávajúcim dohodli, že kupujúci (fyzická osoba – podnikateľ) nehnuteľnosť prevezme a začne budovu užívať nasledujúci deň po podpise zmluvy. Ako sa uvedené prejaví v jednoduchom účtovníctve?
Ak sa p. Veľký s predávajúcim dohodli, že kupujúci bude nehnuteľnosť užívať ešte pred nadobudnutím vlastníctva povolením vkladu do katastra nehnuteľností, potom dňom uskutočnenia účtovného prípadu u kupujúceho je deň prevzatia nehnuteľnosti, u predávajúceho je to deň odovzdania nehnuteľnosti.
Účtovanie:
- V peňažnom denníku podnikateľ zaúčtuje (zaeviduje):
- platbu z bankového účtu vo výške 20 000 eur za obstarávanú nehnuteľnosť v stĺpci „peňažné prostriedky na bankovom účte – výdavok“, pričom
- predmetnú sumu zároveň zaúčtuje ako výdavok, ktorý nemôže ovplyvniť základ dane z príjmov v druhovom (nepovinnom) členení „obstaranie majetku“.
- V príslušnej knihe „kniha účet v banke“ zaúčtuje výdavok vo výške 20 000 eur, pričom od roku 2019 platí, že ak má fyzická osoba len jeden účet v banke, ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies