Tento článok je voľným pokračovaním článku „Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v roku 2016“, ktorý sme uverejnili v čísle č. 14/2016 tohto časopisu. Povinnosťou platiť poistné na sociálne poistenie podľa zákona o sociálnom poistení, preddavky na poistné a poistné na zdravotné poistenie podľa zákona o zdravotnom poistení a preddavky na daň z odmeny, ktorú zamestnávateľ zúčtuje a vyplatí zamestnancovi - dohodárovi v súlade s ustanoveniami § 223 až § 228a Zákonníka práce na základe: dohody o vykonaní práce /ďalej len „DVP“/, dohody o pracovnej činnosti /ďalej len „DPČ“/ a dohody o brigádnickej práci študentov /ďalej len „DBPŠ“/.
Príspevok sa zameriava na odvodové a daňové povinnosti pri vyplácaní odmien na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru /ďalej len „dohody“/, ktoré upravujú:
- zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov /ďalej len „ZSP“/,
- zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len „ZZP“/,
- zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov /ďalej len „ZDP“/.
Odmena zúčtovaná na základe DVP, DPČ a DBPŠ je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP, preto pri jej vyplatení zamestnávateľovi vzniká povinnosť odviesť preddavok na daň.
1. Povinnosť platiť poistné na sociálne a zdravotné poistenie
Povinnosť platiť z odmien vyplatených na základe dohôd (ďalej len „odmena“) poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia a poistné na zdravotné poistenie je pre zamestnancov – dohodárov (ďalej len „dohodár“) a ich zamestnávateľov ustanovená od 1. 1. 2013 ( pozri tabuľky č. 1 až č. 12).
Do 31. 12. 2012 platil z odmien poistné iba zamestnávateľ a to len poistné na úrazové a garančné poistenie.
Podmienky platenia poistného upravujú príslušné ustanovenia ZSP a ZZP v závislosti od toho, či:
- dohodár (osoba vykonávajúca prácu na základe dohody) dosahuje pravidelný alebo nepravidelný príjem podľa ZSP, pričom na účely ZZP nerozhoduje, či má dohodár nárok na pravidelný alebo nepravidelný príjem,
- ide o poberateľa dôchodku,
- ide o študenta, ktorý si uplatňuje výnimku pri platení poistného podľa ZSP, teda odvodové zvýhodnenie pri odmene do 200 eur/mesiac vyplatenej na základe DBPŠ.
Povinnosť platiť poistné z odmien vyplýva najmä z týchto ustanovení:
Pravidelný mesačný príjem je mzda, plat, odmena alebo iný príjem zamestnanca, ktorý je splatný pravidelne za mesačné obdobie, ktorým je kalendárny mesiac.
Upozornenie!
Dohodár sa považuje za zamestnanca s pravidelným príjmom vtedy, ak mu podmienky ustanovené v dohode zaručujú nárok na pravidelné vyplácanie mesačnej odmeny. Rozhoduje text dohody!
Príklad č. 1: Dohoda s pravidelným mesačným príjmom
Zamestnanec uzatvoril so zamestnávateľom DVP od 1. 5. 2016 do 31. 12. 2016 tak, že odmena v sume 450 eur/mesiac, za prácu vykonanú v jednotlivých mesiacoch, bude splatná do 15 kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca. V období od 12. 6. 2016 do 1. 8. 2016 bude tento zamestnanec dočasne práceneschopný, nárok na odmenu mu z tohto dôvodu nevznikne.
Tento dohodár sa považuje za zamestnanca s pravidelným príjmom, lebo podmienky ustanovené v tejto DVP mu zaručujú nárok na pravidelné vyplácanie mesačnej odmeny za vykonanú prácu.
Nepravidelný príjem je príjem zamestnanca zo závislej činnosti, ktorý nie je pravidelným mesačným príjmom. Ide o prípady, ak je výkon práce a z tohto dôvodu následne aj odmeňovanie dohodnuté inak ako v pravidelných mesačných termínoch.
Upozornenie!
Dohodár sa považuje za zamestnanca s nepravidelným príjmom vtedy, ak mu podmienky ustanovené v dohode nezaručujú nárok na pravidelné mesačné vyplácanie odmeny.
Príklad č. 2: Dohoda s nepravidelným príjmom
Zamestnanec uzatvoril so zamestnávateľom DPČ od 1. 9. 2016 do 25. 9. 2016 tak, že odmena v sume 325 € za vykonanú prácu bude splatná jednorazovo do 15. 10. 2016.
Za dohodu s nepravidelným príjmom sa považuje aj taká dohoda, ktorá začne a aj skončí v rámci jedného mesiaca, teda trvá jeden kalendárny mesiac alebo kratšie ako jeden kalendárny mesiac.
Tento dohodár sa považuje za zamestnanca s nárokom na nepravidelný príjem, lebo podmienky ustanovené v tejto DPČ mu nezaručujú nárok na pravidelný mesačný príjem, odmenu mu zamestnávateľ vyplatí jednorazovo až po ukončení práce.
Vymeriavací základ
Poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie platí dohodár a jeho zamestnávateľ zo sumy zúčtovanej odmeny, minimálne však z minimálneho vymeriavacieho základu, ktorý zodpovedá platnej minimálnej mzde a najviac z maximálneho vymeriavacieho základu určeného podľa ZSP a ZZP.
Minimálny a maximálny vymeriavací základ platí pre:
- každú DVP, DPČ a DBPŠ,
- jednotlivé druhy sociálneho poistenia s výnimkou úrazového poistenia (pri ktorom sa vymeriavací základ neobmedzuje na ustanovenú sumu maximálneho vymeriavacieho základu) a s výnimkou minimálneho vymeriavacieho základu v prípade DBPŠ s nárokom na odvodové zvýhodnenie,
- zdravotné poistenie.
Minimálny vymeriavací základ ...