Odpočet daňovej straty je legálny nástroj znižovania základu dane a tým aj daňovej povinnosti daňovníka.
Doteraz platné pravidlá pre odpočet daňových strát od základu dane platia už len pre daňové straty vykázané do 31. decembra 2019. Od 1. januára 2020 sa pre odpočet daňových strát zavádzajú nové pravidlá, ktoré sa použijú na daňové straty vykázané v zdaňovacích obdobiach, ktoré začínajú najskôr 1. 1. 2020.
Obsah:
1. Definícia daňovej straty
2. Podmienky odpočtu daňovej straty vykázanej do 31. 12. 2019
3. Podmienky odpočtu daňovej straty vykázanej od 1. 1. 2020
4. Súbeh odpočtu daňových strát podľa nových a starých pravidiel
5. Odpočet daňovej straty pri zmene právnej formy
6. Odpočet daňovej straty mikrodaňovníkom
1. Definícia daňovej straty
Daňová strata je definovaná v § 2 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o dani z príjmov“) a treba ňou rozumieť rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) zákona o dani z príjmov, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 2 písm. i) zákona o dani z príjmov].
Zdaniteľným príjmom je príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený podľa zákona o dani z príjmov ani medzinárodnej zmluvy [§ 2 písm. h) zákona o dani z príjmov].
Pri výpočte daňovej straty sa u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva vychádza z výsledku hospodárenia pred zdanením vykázaného v účtovnej závierke za príslušné účtovné obdobie, u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva sa vychádza z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.
Výsledok hospodárenia pred zdanením, ktorým môže byť zisk alebo strata, sa v podvojnom účtovníctve zistí ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 – Výnosy a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5 – Náklady okrem účtov 591, 592, 595 a vnútroorganizačných nákladov a výnosov.
Ak je rozdiel medzi výnosmi a nákladmi záporný, ide o účtovnú stratu. V jednoduchom účtovníctve sa účtovná strata zistí ako záporný rozdiel medzi príjmami a výdavkami.
Príklad č. 1:
Ako sa zisťuje výsledok hospodárenia v podvojnom účtovníctve?
Výsledok hospodárenia je ocenený výsledný efekt činnosti účtovnej jednotky dosiahnutý v účtovnom období.
V podvojnom účtovníctve sa zistí tak, že od výnosov sa odpočítajú náklady, pričom ním môže byť zisk alebo strata.
V podvojnom účtovníctve sa výsledok hospodárenia zisťuje na účte 710, a to:
- ako výsledok hospodárenia pred zdanením daňou z príjmov – zistí sa ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovej triedy 5 okrem účtov 591, 592, 595 a vnútroorganizačných nákladov a výnosov,
- ako výsledok hospodárenia po zdanení daňou z príjmov – účtovný VH, ktorý sa zisťuje ako rozdiel výnosov účtovaných na účtoch účtovej triedy 6 a nákladov účtovaných na účtoch účtovej triedy 5.
Výsledok hospodárenia sa člení na:
- výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti: výnosy z hospodárskej činnosti (účtová skupina 60 až 65) – náklady na hospodársku činnosť (účtová skupina 50 až 55) a
- výsledok hospodárenia z finančnej činnosti: finančné výnosy (účtová skupina 66) – finančné náklady (účtová skupina 56).
Základ dane z príjmov, resp. daňová strata sa v daňovom priznaní zisťuje z výsledku hospodárenia pred zdanením.
Daňovú stratu je potrebné odlíšiť od účtovnej straty. ...