V tomto príspevku svoju pozornosť sústredíme na zmeny v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení n. p. (ďalej len „ZDP“) týkajúce sa daňových strát a spôsobu ich odpočítavania.
1. Zisťovanie (výpočet) daňovej straty
Daňovou stratou je podľa § 2 písm. k) ZDP rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak ZDP neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 22 ZDP sa pri zisťovaní daňovej straty postupuje rovnako ako pri zisťovaní základu dane.
V zmysle § 6 ods. 6 ZDP na zistenie základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odsekov 1 a 2 a základu dane (čiastkového základu dane) z príjmov podľa odseku 3 a 4 sa použijú ustanovenia § 17 až § 29 ZDP.
V zmysle § 17 ods. 1 ZDP pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza:
- u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva (ďalej aj „JÚ“) alebo u daňovníka, ktorý vedie evidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 ZDP, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
- u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva (ďalej aj „PÚ“) z výsledku hospodárenia, pričom špecificky je to upravené pre daňovníkov postupujúcich podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo.
V súlade s § 17 ods. 2 ZDP sa výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane upraví, napr. sa v súlade s písm. a) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov.
Hovoríme o transformácii výsledku hospodárenia (resp. rozdielu medzi príjmami a výdavkami) na základ dane.
Pojem „základ dane“ je všeobecne vymedzený v § 2 písm. j) ZDP ako rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
Za daňový výdavok sa v zmysle § 2 písm. i) ZDP považuje:
- výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov (musí existovať súvislosť výdavku s dosiahnutými príjmami),
- preukázateľne (na základe hodnoverných dokladov) vynaložený (reálne vynaložený) daňovníkom,
- zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v jeho daňovej evidencii (§ 6 ods. 11 ZDP),
pričom pri využívaní majetku aj na osobnú potrebu je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ak ZDP neustanovuje inak.
Percentuálne (nie daňové) výdavky sú upravené v § 6 ods. 10 ZDP – s možnosťou použitia za určených podmienok len pri príjmoch z podnikania (§ 6 ods. 1 ZDP), z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 ZDP), resp. z použitia diela alebo umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP). Na základe uvedeného pri uplatňovaní percentuálnych (nie daňových) výdavkov (ani v prípade zaplatenia vyššej sumy povinného poistného) daňová strata nevzniká.
Akceptuje sa daňová strata (ďalej aj „strata“) len v prípade príjmov z podnikania (§ 6 ods. 1 ZDP) a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 2 ZDP), a to v prípade uplatňovania daňových (skutočne vynaložených) výdavkov.
V § 6 ods. 6 je uvedené, že daňovník s príjmami podľa odsekov 1 a 2, ktorý vykáže daňovú stratu, upraví základ dane (čiastkový základ dane) podľa § 4 ods. 2 a § 30.
Podľa § 4 ods. 2 ZDP o daňovú stratu (vykázanú z uvedených príjmov) sa znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov uvedených v § 6 ods. 1 a ods. 2 ZDP, pričom sa použije postup podľa § 30. Pokiaľ však preukázateľné daňové výdavky spojené s príjmami podľa odseku 3 a 4 sú vyššie ako tieto príjmy, na tento rozdiel sa neprihliada.
2. Odpočítavanie daňových strát – chronologický prehľad
Spôsob odpočítavania daňových strát sa u nás v priebehu obdobia od novembra 1989 niekoľkokrát zmenil.
Dlhé roky (pred rokom 2012) vykázané straty z príjmov z podnikania, z inej samostatnej ...