Obťažovanie, šikana či diskriminácia sú javy, s ktorými sa žiaľ stále častejšie stretávame nielen v trestnoprávnej oblasti, ale aj vo sfére pracovnoprávnych vzťahov. Násilné správanie sa na pracovisku má vo väčšine prípadov podobu psychického násilia, kedy agresor pôsobí na psychiku svojej obete dovtedy, kým sa táto „nezlomí“ a nevyhovie jeho vôli alebo kým nebude v dôsledku jeho konania donútená skončiť pracovný pomer. Násilie na pracovisku môže mať rôznu podobu a formu, najčastejšie sú však spomínané pojmy ako obťažovanie, šikana, mobbing, bossing či staffing. Práve týmto pojmom, konaniu, ktoré sa za nimi skrýva, a prostriedkom obrany sa budeme v článku venovať s cieľom pochopiť, prečo je potrebné prijať všetky možné opatrenia, aby k násiliu na pracovisku nedochádzalo.
Článok 1 základných zásad zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „Zákonník práce“) zakotvuje, že fyzické osoby majú právo „...na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky...“ v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov zákonom č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v platnom znení (ďalej len „antidiskriminačný zákon“).
Článok 2 základných zásad Zákonníka práce zakotvuje o. i. pravidlo zákazu zneužitia práva a povinností z pracovnoprávnych vzťahov na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu a zamestnancov.
V prípade, ak sa uvedený právny rámec prekročí či už konaním zamestnanca, alebo zamestnávateľa do takej miery, že dôjde k použitiu násilia (najmä psychického, hoci nie je možné vylúčiť ani fyzické násilie), vtedy hovoríme o obťažovaní, šikane a ich najrôznejších ...