Nové pravidlá pre dokumentáciu o transferovom oceňovaní

Príklad č. 1:

Dokumentácia vs. princíp nezávislého vzťahu

Spoločnosť A uskutočnila so svojou zahraničnou závislou osobou tri kontrolované transakcie (každá v objeme 80 tis. €), pričom celkový obrat spoločnosti A bol 250 tis. €. Spoločnosť A vypracovala za dané zdaňovacie obdobie dokumentáciu tak, že popísala transakcie v zmysle usmernenia MF SR a samotnú dokumentáciu vypracovala päť mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia. Splnila si spoločnosť A svoje povinnosti v oblasti transferového oceňovania?

V tomto príklade dosahovali kontrolované transakcie celkový objem 240 tis. €, z celkového obratu spoločnosti A vo výške 250 tis. €. Je možné usudzovať, že uvedené transakcie je potrebné považovať za tzv. významné transakcie a je ich preto potrebné dostatočne popísať v dokumentácii. Na účely tohto príkladu predpokladáme, že spoločnosť A správne stanovila rozsah svojej dokumentačnej povinnosti a že obsah dokumentácie zodpovedá všetkým požiadavkám usmernenia MF SR.

Na tomto príklade je možné ilustrovať štruktúru pravidiel transferového oceňovania z pohľadu vysvetlenia dokumentačnej povinnosti v celom kontexte dodržiavania princípu nezávislého vzťahu. Častokrát totiž v praxi dochádza k neporozumeniu úlohy dokumentácie a jej väzby na splnenie daňových povinností pri vyčíslení základu dane.

V praxi sa môžeme stretnúť s prístupom, v ktorom je kladený dôraz výlučne na vypracovanie dokumentácie o transferovom oceňovaní, avšak bez zohľadňovania väzby dokumentácie, resp. údajov v nej obsiahnutých, na vyčíslenie základu dane závislej osoby. Je potrebné zdôrazniť, že vyššie uvedené dve základné povinnosti predstavujú od seba relatívne nezávislé právne povinnosti daňových subjektov, pričom splnenie jednej z nich automaticky neznamená splnenie druhej povinnosti. Platí totiž, že spracovanie dokumentácie o transferovom oceňovaní ešte samo osebe nemusí znamenať aj správnosť vyčíslenia základu dane. Spracovanie dokumentácie preto daňovému subjektu môže pomôcť vyhnúť sa sankcii za nevedenie dokumentácie, avšak nemusí zabrániť prípadnému dorubeniu dane z dôvodu transferového oceňovania. Vylúčený nie je ani opačný prípad, pri ktorom nevedenie dokumentácie o transferovom oceňovaní ešte a priori nemusí znamenať aj porušenie princípu nezávislého vzťahu, aj keď takéto prípady je možné očakávať skôr len výnimočne.

Vo kontexte vyššie uvedeného príkladu to znamená, že spracovanie dokumentácie spoločnosťou A vykazuje najmä nasledujúce riziká. Účelom dokumentácie by malo byť zdokumentovať transakcie tak, aby bolo možné obhájiť dodržanie princípu nezávislého vzťahu. Podľa ZDP platí, že výzvu na predloženie dokumentácie je možné daňovému subjektu zaslať najskôr prvý deň po uplynutí lehoty na podanie daňového priznanie. Vypracovanie dokumentácie až päť mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia je preto možné hodnotiť ako nesprávny postup z nasledujúcich dôvodov:

1. keďže výzvu na predloženie dokumentácie je možné zaslať daňovníkovi už nasledujúci deň po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, odkladanie spracovania dokumentácie vystavuje daňovníka riziku, že v prípade výzvy správu dane nestihne dokumentáciu predložiť v zákonnej lehote 15 dní – v praxi je spracovanie dokumentácie veľakrát časovo náročné a daňovník sa takto vystavuje riziku uloženia sankcie za nevedenie dokumentácie;
2. spracovanie dokumentácie až po podaní daňového priznania je v rozpore s jej základným účelom, pretože v takom prípade ...