Monitorovanie priestorov kamerami podľa nových pravidiel platných od 29. 1. 2020

Obsah:
1. Kedy sa na monitorovanie nevzťahujú predpisy o ochrane osobných údajov?
2. Zásady spracúvania osobných údajov
Záver

V tomto článku sa nachádza popis možností, ako uplatňovať Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrušuje Smernica 95/46/ES (ďalej len: „Nariadenie alebo GDPR“) a zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len: „zákon o ochrane osobných údajov“) v súvislosti so spracúvaním osobných údajov prostredníctvom kamerových zariadení. GDPR a ani zákon o ochrane osobných údajov neboli síce novelizované, ale k zmenám a úpravám výkladu dochádza prostredníctvom Európskeho výboru na ochranu osobných údajov^{EDPB je orgán EÚ, ktorému je od 25. mája 2018 zverené uplatňovanie všeobecného Nariadenia o ochrane údajov (GDPR). Tvorí ho vedúci každého úradu na ochranu údajov a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) alebo ich zástupcovia.} (ďalej len: „EDPB“), ktorý vydáva usmernenia/guidelines. Jedným z takých usmernení je aj Usmernenie č. 3/2019 o spracovaní osobných údajov prostredníctvom obrazových zariadení^{https://edpb.europa.eu/sites/edpb/files/files/file1/edpb_guidelines_201903_video_devices_sk.pdf} platné od 29. 1. 2020.

Prevádzkovatelia,^{Prevádzkovateľ je fyzická alebo právnická osoba, orgán verejnej moci, agentúra alebo iný subjekt, ktorý sám alebo spoločne s inými určí účely a prostriedky spracúvania osobných údajov; v prípade, že sa účely a prostriedky tohto spracúvania stanovujú v práve Únie alebo v práve členského štátu, možno prevádzkovateľa alebo konkrétne kritériá na jeho určenie určiť v práve Únie alebo v práve členského štátu.} ktorí monitorujú priestory, sú povinní dodržiavať zásady spracúvania osobných údajov.

1. Kedy sa na monitorovanie nevzťahujú predpisy o ochrane osobných údajov?

Usmernenie č. 3/2019 má viacero príkladov, kedy sa monitorovanie nepovažuje za spracúvanie osobných údajov. Ide o prípady, kedy nie je možné fyzickú osobu priamo alebo nepriamo identifikovať a tak isto o prípady, kedy je spracúvanie osobných údajov považované za domácu činnosť.

V prípade domácich činností ide o činnosti, ktoré patria do súkromného a rodinného života jednotlivcov, čo neplatí, ak sa osobné údaje zverejnia na internete spôsobom, že sa sprístupnia neobmedzenému počtu osôb. Podľa rozsudku súdneho dvora František Ryneš proti Úřadu pro ochranu osobních údajů ČR,^{http://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=C-212/13&language=SK} pokiaľ monitorovanie kamerovým systémom zahŕňa nepretržité zaznamenávanie a uchovávanie osobných údajov a pokrýva „hoci len čiastočne, verejné priestranstvo, a smeruje mimo súkromnú sféru osoby, ktorá jeho prostredníctvom spracúva údaje, nemožno ho považovať za výlučne osobnú či domácu činnosť.“