Minimálna mzda od 1. januára 2020

Obsah:

1. Ústavné zakotvenie nároku zamestnanca na minimálnu mzdu
2. Kritériá pre úpravu minimálnej mzdy
3. Minimálna mzda pri kratšom týždennom pracovnom čase alebo pri neodpracovaní všetkých pracovných dní
4. Výška minimálnej mzdy od 1. januára 2020
5. Doplatok do minimálnej mzdy
6. Zvýšenie minimálnej mzdy pre zamestnancov s nižším ustanoveným pracovným časom
7. Minimálna mzda u zamestnancov na dohodu
8. Výška minimálnych mzdových nárokov od 1. januára 2020
9. Mzdové zvýhodnenia naviazané na minimálnu mzdu
10. Ďalšie plnenia naviazané na minimálnu mzdu
11. Vplyv niektorých opatrení na výpočet čistej minimálnej mzdy v roku 2020
12. Nový spôsob určovania minimálnej mzdy

Minimálna mzda predstavuje najnižšie peňažné plnenie, ktoré je povinný zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu. Spravidla minimálnu mzdu poberajú zamestnanci s najnižšou kvalifikáciou a výkonnosťou. Minimálna mzda plní nielen ekonomickú funkciu, ale aj sociálnu. Inštitút minimálnej mzdy je na Slovensku dlhodobo etablovaný a jeho význam v súčasnosti nie je spochybňovaný žiadnym z relevantných reprezentatívnych zástupcov ako na strane zamestnancov, tak aj na strane zamestnávateľov.

Inštitút minimálnej mzdy má zaručiť životnú úroveň nedostatočne platených zamestnancov na určitej spoločensky únosnej hranici. Minimálna mzda má chrániť zamestnanca pred poskytovaním spoločensky netolerovateľnej nízkej mzdy a pred pádom do pásma chudoby a zároveň by mala motivovať nezamestnanú osobu snažiť sa nájsť si prácu. Legislatívnou úpravou minimálnej mzdy sú chránení aj zamestnávatelia, a to pred konkurenčným správaním iných zamestnávateľov zameraným na poskytovanie nízkych miezd.

Uvedení zamestnávatelia by bez legislatívnej úpravy sumy minimálnej mzdy mohli svojim zamestnancom poskytovať mzdu pod úrovňou zabezpečujúcou dôstojnú životnú úroveň svojich zamestnancov, avšak prinášalo by im to konkurenčnú výhodu.

Právny poriadok v SR pozná iba jednu „univerzálnu“ minimálnu mzdu, ktorá môže byť vyjadrená ako suma v eurách za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou alebo ako suma v eurách za každú hodinu odpracovanú zamestnancom. Právna úprava v SR neupravuje regionálnu alebo sektorovú minimálnu mzdu, ktorá sa uplatňuje v niektorých krajinách. Na druhej strane, viaceré krajiny vôbec nemajú špeciálnym zákonom upravenú minimálnu mzdu a využívajú systém všeobecne rozšíriteľných kolektívnych zmlúv, v ktorých si pre jednotlivé odvetvia určujú minimálnu výšku odmeňovania.

1. Ústavné zakotvenie nároku zamestnanca na minimálnu mzdu

Ústavnoprávny rozmer garancie nároku za­mestnanca na minimálnu mzdu vychádza z ustanovenia čl. 36 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého zamestnanci majú právo na odmenu za vykonanú prácu dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú životnú úroveň. V praxi je toto právo realizované prostredníctvom Zákonníka práce, ktorý v § 119 ods. 1 garantuje každému zamestnancovi v pracovnom pomere, ale aj zamestnancovi pracujúcemu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, že jeho mzda za vykonanú prácu nebude niž­šia ako štátom ustanovená suma minimálnej mzdy a prostredníctvom zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi a stanovenie jej výšky na takej úrovni, aby zamestnancovi umožnila dôstojnú životnú úroveň. Právo zamestnanca na minimálnu mzdu bolo s účinnosťou od 1. júla 2019 priamo zakotvené do čl. 36 ods. 2 Ústavy, podľa ktorého každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda.

Ide o základný nástroj zabezpečenia, aby zamestnanec mal garantovanú najnižšiu úroveň odmeny za vykonanú ...