Metodické usmernenie č. 2/2018 Zákonnosť spracúvania

ÚRAD NA OCHRANU OSOBNÝCH ÚDAJOV SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Hraničná 12, 820 07 Bratislava 27

_____________________________________________________________________________________________________

č.00204/2018-Op-2

Metodické usmernenie č. 2/2018 Zákonnosť spracúvania

Podľa § 81 ods. 2 písm. d) zákona č. 18/2018 Z. z. Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) vydáva toto metodické usmernenie.

ÚVOD

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len ,,Nariadenie“) upravuje zásady spracúvania osobných údajov v čl. 5 ods. 1. V zákone č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon č. 18/2018 Z. z.“) sú zásady spracúvania premietnuté do ustanovení § 6 až § 12. Tieto základné princípy v zásade reflektujú doterajšiu právnu úpravu ochrany osobných údajov, pričom Nariadenie a zákon č. 18/2018 Z. z. jednotlivé zásady precizujú a stanovujú
konkrétnejšie pravidlá pre prevádzkovateľov. Zásady sa prelínajú celým Nariadením a zákonom č. 18/2018 Z. z. a ovplyvňujú výklad jednotlivých ustanovení, ako aj ich správnu
aplikáciu.

Zákonnosť možno označiť za jeden z najdôležitejších princípov ochrany osobných údajov. Táto zásada vyjadruje a obsahuje podmienku, že spracúvanie osobných údajov fyzickej osoby je zákonné iba vtedy a iba v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna z podmienok podľa čl. 6 ods. 1 Nariadenia /§ 13 ods. 1 zákona č. 18/2018 Z. z., teda spracúvanie musí byť založené na legitímnom, legálnom právnom základe.

Zásada zákonnosti tiež vyjadruje požiadavku na spravodlivé a zákonné spracúvanie, čo znamená, že spracúvanie nesmie byť v rozpore (musí byť v súlade) nielen so samotným
Nariadením/zákonom č. 18/2018 Z. z., ale musí byť v súlade s právom únie, právom členského štátu a dobrými mravmi, aby nedošlo k porušeniu základných práv a slobôd dotknutých osôb, najmä k porušeniu ich práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, alebo k iným neoprávneným zásahom do jej práva na súkromie.