Mediačná asistencia pri nástupníctve v rodinných firmách

Obsah:

Charakteristika rodinných podnikov

Nástupníctvo ako kardinálna skúška rodinnej firmy

Nástupníctvo a slovenská realita

Mediačná asistencia pri procese nástupníctva

Príprava na nástupníctvo

Synergia mediácie s inými profesiami

Aplikácia mediačných modelov pri nástupníctve

Špecifiká konfliktov pri nástupníctve

Mediačná asistencia pri zvládaní troch dilem

Úloha amatérskych mediátorov v procese nástupníctva

Úvod

Význam rodinných podnikov ako posilňujúceho zdroja ekonomiky je však založený aj na kvalitatívnych prvkoch. Rodinné podniky, okrem iného:

• vytvárajú pracovné miesta, napríklad v EÚ je ich podieľ na zamestnanosti asi 70 %;
• patria medzi hlavných prispievateľov k hospodárskej produkcii;
• sú motorom regionálneho rozvoja – ich dlhodobé investície poskytujú regiónom stabilitu a udržateľnosť, keďže majitelia rodinných firiem nie sú väčšinou zvyknutí meniť miesto bydliska;
• prezentujú sa silnou podnikateľskou etikou, dlhodobou obchodnou stratégiou a povedomím o sociálnej a environmentálnej zodpovednosti;
• disponujú stabilnou kapitálovou štruktúrou, ktorá je podporovaná rodinnými financiami;
• väčšinou majú nastavenú dlhodobo udržateľnú stratégiu a víziu.

Charakteristika rodinných podnikov

Rodinný podnik má jedinečné predpoklady, aby spojil rodinné a obchodné zdroje, posilnil podnikateľskú kultúru a získal tak konkurenčnú výhodu. Aj keď sa tieto charakteristiky môžu meniť v súlade s úrovňou zapojenia rodín do podniku, rozsah variácií nie je neobmedzený. Na jednom konci sú spoločnosti, ktoré by sa podľa žiadnej definície nemohli klasifikovať ako rodinné podniky, a na druhom sú zasa spoločnosti, ktoré za rodinné podniky možno považovať podľa všetkých kritérií. Je však ťažké vychádzať len zo štatistík, pretože zatiaľ neexistuje spoločné chápanie toho, čo pojmy ako rodinný podnik, rodinná spoločnosť, rodinná firma či rodinný biznis vlastne predstavujú, a súčasne môže byť každá štatistika skúmaná inou metodológiou (vzhľadom na absenciu relevantných právnych definícií firmy, podniku či spoločnosti, budeme aj my v ďalšom texte rovnocenne používať všetky uvedené výrazy). Tradičným východiskovým momentom je identifikovať prvky, ktoré odlišujú rodinné a nerodinné firmy, napríklad zobrať do úvahy počet rodinných príslušníkov ovplyvnených obchodnými rozhodnutiami alebo počet generácií aktívnych v podniku (jednou z podmienok „rodinnosti“ je podľa názoru niektorých expertov aj skutočnosť, že sú aktívne aspoň dve podnikateľské generácie).

Keď sa zakladajú podniky, zriedka sa o nich od začiatku hovorí ako o „rodinných podnikoch“. Namiesto toho sú zvyčajne vyjadrením túžby podnikateľa po nezávislosti, ktorý hovorí o „mojej firme“ alebo „mojej spoločnosti“. Rodina, hoci je zdrojom podpory a možno aj zamestnancov, zatiaľ zostáva v úzadí. Nakoniec však príde čas, keď tí istí podnikatelia budú mať eminentný záujem a snahu ponúknuť rodine svoju firmu ako generačnú štafetu.

Pokus správne definovať rodinnú firmu viedol k vývoju množstva viackruhových modelov. Počínajúc dvojkruhovým modelom (charakterizovaný prienikom kruhu rodiny a biznisu) cez trojkruhový, ktorý tento model rozšíril o kruh manažérsky/zamestnanecký, po štvorkruhový s ďalším aspektom – kontrolnou funkciou rodiny, až po päťkruhový model, v ktorom niektorí experti akcentujú požiadavku kontinuity.

Rodinu možno charakterizovať ako sociálnu skupina tvorenú jednotlivcami spojenými manželstvom, pokrvným príbuzenstvom, adopciou alebo spoločensky uznávanou metódou merania príbuzenstva (o. i. svokrovstvo). Jej členovia sa riadia ustálenými vzormi správania sa, majú vlastné komunikačné mustry a každý z nich plní určitú sociálnu úlohu. Rodina má reprodukčnú, výchovnú, emocionálnu či ochrannú funkciu.

Vlastníctvo znamená vlastníctvo akcií alebo kapitálu spoločnosti.

Manažment ako proces vedenia a smerovania podniku prostredníctvom nasadenia a využitia zdrojov (ľudské, finančné, materiálne, intelektuálne...).

Dohľad znamená aktivity rodiny vykonávané v rámci dozornej rady spoločnosti.

Kontinuita znamená, už vyššie naznačené, aspoň dvojgeneračné podnikanie.

Najmä požiadavky troch kruhov:

• vlastníctva
• manažmentu
• dohľadu

sa môžu najvýraznejšie líšiť od predstáv rodiny, byť s ňou v permanentnom konflikte a mať tendenciu sa akoby „odťahovať“ od základného rodinného kruhu, aj keď každý iným smerom.

Rodina aj podnik majú svoje individuálne potreby a ciele; majú svoj vlastný život a svoju filozofiu. Treba však zdôrazniť, že pravidlá fungujúcich rodín a efektívneho podnikania môžu byť protichodné. V rodinách vládne rovnosť, inkluzívnosť a emocionalita, na druhej strane podniky sa riadia zásluhovosťou, selektívnym prístupom a subordináciou.

Miera, do akej je firma schopná vybalansovať protichodné požiadavky rodiny a podnikania, určuje jej úspech.

Na jednej strane si rodinné podnikateľské tímy môžu vybudovať osobitnú vzájomnú dôveru a prejaviť špecifický záväzok voči integrite a reputácii firmy. Na druhej strane môže takáto firma čeliť zvýšenému riziku protekcie, rôznych intríg a „podpásoviek“. Paradoxne, práve z tejto pozičnej kontradiktórnosti pramení sila, ale aj slabosť rodinnej firmy.

Peter Drucker,^{Peter Ferdinand Drucker (1909 – 2005), občan USA rakúskeho pôvodu, bol jeden z hlavných mysliteľov 20. storočia v oblasti riadenia a podnikania, vyhľadávaným poradcom v odbore manažmentu, znamenitým pedagógom a lektorom.} uznávaný odborník na podnikanie, naznačil niekoľko pravidiel, ktorými sa musia rodinné firmy riadiť, ak chcú ...