„Krátke“ pojednanie o škodách, ujmách a ich náhradách vo svetle judikatúry súdov vnútroštátnych, českých, Súdneho dvora EÚ i Európskeho súdu pre ľudské práva1)

Príspevok vychádza na účely projektu Vega: „Juridizácia ľudských práv v kontexte judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva“ (číslo projektu 1/0382/14).

JUDr. Andrea Erdősová, PhD. 
odborná asistentka na Ústave medzinárodného a európskeho práva
Fakulta práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave 

Tria iuris praecepta: honeste vivere, alterum non laedere, suum cuique tribuere
Tri právne zásady: čestne žiť, druhému neškodiť, každému dať, čo mu patrí
                                                                                                  Digesta 

Erdősová, A.:„Krátke“ pojednanie o škodách, ujmách a ich náhradách vo svetle judikatúry súdov vnútroštátnych, českých, Súdneho dvora EÚ i Európskeho súdu pre ľudské práva; Bulletin slovenskej advokácie, 21, 2015, č. 1-2, s. 14-29.

1. Materiálny a imateriálny charakter škody

Pojem ujma a škoda môžeme používať promiscue, no žiada sa ujasniť, že na rozdiel od ujmy, pod pojmom škody sa zväčša rozumie strata, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Spôsob odškodnenia podľa § 442 je daný pomerne presne, uskutočňuje sa ako naturálna reštitúcia (obnovenie pôvodného stavu) alebo relutárna náhrada. Kým navrátenie do pôvodného stavu bolo ešte v nedávnej minulosti prioritným spôsobom náhrady škody a len v prípadoch, kedy to nebolo dobre možné alebo účelné, sa škoda uhradzovala v peniazoch, novelizovaný § 442 ods. 3 OZ ustanovuje, že škoda sa zásadne hradí v peniazoch a iba v prípade, ak o to poškodený požiada a je to aj možné a účelné, uhrádza sa uvedením do predchádzajúceho stavu.Svoboda, J. et al.: Občiansky zákonník, 2005, s. 367

Pokiaľ ide o pojem právo na spravodlivé zadosťučinenie (just satisfaction), ktoré priznáva Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“ v príslušnom gramatickom znení),Európsky dohovor podpísali 4. 11. 1950 všetky členské štáty Rady Európy, nadobudol platnosť 3. 9. 1953 odškodnenie v peniazoch je len jednou z foriem nápravy porušenia Dohovoru, pričom konštrukcia nápravy smeruje prioritne k navráteniu do pôvodného stavu, v ktorom by sa sťažovateľ nachádzal, ak by k porušeniu nedošlo (restitutio in integrum). Finančná kompenzácia prichádza do úvahy zásadne až vtedy, keď takáto reštitúcia nie je vôbec možná, alebo je spojená s neprimeranými nákladmi.Verein gegen Tierfabriken Schweiz (VgT) v. Švajčiarsko (č. 2), rozsudok z 30. 6. 2009, č. sťažnosti 32772/02, § 86, cit. podľa Kmec, J. - Kosař D. et al: Evropská úmluva o lidských právech, 2012, s. 268

Z uvedeného vyplýva zásadný rozpor v prístupe k náprave, ktorý v štrasburskom modeli na pozadí priorizovania relutárnej náhrady namiesto restitutio in integrum, sleduje okrem iného nesporne aj svoju subsidiárnu rolu ESĽP ako nadnárodného jurisdikčného orgánu. Nie je zásadne účelné, aby bol úspešný sťažovateľ pred ESĽP následne nútený domáhať sa nápravy na vnútroštátnej úrovni, k čomu reštitúcia pôvodného stavu rozhodne smeruje. Tento prístup vo svojej rozhodovacej činnosti ESĽP dokonca výslovne poprel ako neprijateľný.i. a. De Wilde, Ooms a Versyp v. Belgicko, rozsudok z 10. 3. 1972, č. sťažnosti 2832/66, 2899/66, § 15

Pokiaľ ide o rozsah náhrady škody, novela OZ uskutočnená zákonom č. 509/1991 Zb. priniesla aj nóvum v podobe možnosti uhrádzať tzv. ušlý zisk (lucrum cessans, teda už nie iba skutočnú škodu- damnum emergens).

Ak hovoríme o ušlom zisku, dal by sa charakterizovať ako vyčíslený zisk, o ktorý poškodený v dôsledku škodnej udalosti nedosiahol rozmnoženie svojho majetku a ktorý sa dal očakávať pri pravidelnom chode vecí.Svoboda, J. et al.: Občiansky zákonník, 2005, s. 366

Výšku náhrady v zmysle odseku 3 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 4/99 Pre určenie výšky zadosťučinenia v peniazoch sa stáva rozhodujúcou žalobná žiadosť-petit postihnutej fyzickej osoby. Táto žiadosť musí vždy obsahovať číselne určenú výšku čiastky požadovanú ako peňažné zadosťučinenie, čím vlastne tvorí maximálnu hranicu, ktorú súd môže alikvotne znížiť, no nemôže ju prekročiť.Zásada „ne eat iudex petita partium“- § 153 ods. 2 OSP, k tomu bližšie Vozár, J. - Kurilovská, J.: Sloboda prejavu..., s. 18-27; zároveň porovnaj uplatňované pravidlo odškodnenia zásahu: „Pre určenie výšky peňažnej satisfakcie platí zásada, že čím závažnejšia je, čo do svojej intenzity, rozsahu, trvania a šírke ohlasu ujma na verejnosti, tým vyššia by mala byť aj výška zadosťučinenia v peniazoch.“ Pozri napríklad Vozár, J.: Posmrtná..., s. 241, k tomu porovnaj aj R ČR 21/1995); k rozsahu náhrady škody porovnaj i. a. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. 6. 2008, sp. zn. 1 Cdo 87/2007 o ultimatívnom znížení náhrady škody

A znovu pre porovnanie: podľa Pravidla 60 Rokovacieho poriadku ESĽP (Požiadavky na spravodlivé zadosťučinenie), sťažovateľ, ktorý si želá, aby mu v prípade rozhodnutia Súdu o porušení jeho práv podľa Dohovoru bolo priznané spravodlivé zadosťučinenie podľa článku 41 Dohovoru, musí predložiť konkrétne nároky. Ak tieto sumy nevyčísli, súd môže jeho nároky sčasti alebo úplne zamietnuť. Už vo vnútroštátnom konaní pred súdom vznikajú v nejednom prípade peripetie dokazovania, ktoré má odborne preukázať výšku nemajetkovej ujmy, no vzhľadom na zvláštnu povahu peňažnej satisfakcie finálnu sumu určuje v rámci voľnej úvahy vždy iba súd, lebo ide o posúdenie právnej otázky.Werner, I. - Werner, A: Peňažná satisfakcia..., s. 576. V ďalšom texte sa potom zmienime aj o úvahách nad reálnymi ekvivalentmi imateriálnych škôd a spôsoboch ich nachádzania.

2. Bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia

Ak ide o poškodenie zdravia, nesporne sa ocitáme v rovine náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá môže byť uhrádzaná podľa § 13 ods. 2, 3 OZ titulom zásahu do osobnostných práv, ktorých imanentnou zložkou je psychická i fyzická integrita jednotlivca, ale aj ako osobitné nároky pri škode na zdraví vo forme, ktorú zákon označuje ako tzv. bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia.§ 444 OZ: „Pri škode na zdraví na jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia“

Bolesťou sa v zmysle zákona rozumie ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.§ 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon č. 437/2004 Zb.“ Česká právna úprava pritom v § 2 ods. 1 vyhlášky č. 440/2001 Sb. o odškodnění bolesti a ztížení společenského uplatnění (ďalej len „vyhláška č. 440/2001 Sb.“),vyhláška č. 440/2001 Sb. v znení vyhlášky č. 50/2003 Sb. bola s účinnosťou od 1. 1. 2014 zrušená zákonom č. 89/2012 Sb. Občiansky zákonník s výnimkou ustanovenia § 394 ods. 2 zákona č. 262/2006 Sb. Zákonník práce, ktorý stanovuje, že do nadobudnutia účinnosti právnej úravy úrazového poistenia 1. 1. 2015 sa postupuje podľa tejto vyhlášky pod pojmom bolesť rozumela „každé telesné a duševné strádanie, spôsobené škodou na zdraví osobe, ktorá túto škodu utrpela.“ Toto odlíšenie nebolo zrejme len lingvistickou náhodou, v praxi totiž spôsobovalo kvalitatívny rozdiel, či bolesť v zmysle slovenského znenia zákona dosiahne v konkrétnom prípade stupeň takého poškodenia zdravia, ktorý vyžaduje liečenie či odstraňovanie následkov, alebo podľa českej vyhlášky bolo pod bolesťou zahrnuté každé utrpenie telesného alebo duševného charakteru.

Podľa § ...