Náhrada škody pri porušení ľudských práv

Mgr. Zuzana KUPCOVÁ, PhD.
Akadémia Policajného zboru
v Bratislave

KUPCOVÁ, Z.: Náhrada škody pri porušení ľudských práv. Justičná revue, 54, 2002, č. 6 – 7, s. 695 – 703.

Fakty

Dňa 1. januára 2002 nadobudol účinnosť článok 127 ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Uvedený článok znie:

„1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

3) Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

4) Zodpovednosť toho, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá.“

S určitou dávkou optimizmu si dovolím povedať, že zavedenie nového typu ústavnej sťažnosti sme všetci privítali. Má byť totiž na prospech nielen fyzickým a právnickým osobám, ale aj samotnému štátu – Slovenskej republike, keďže vďaka nej by sa mal obmedziť počet sťažností meritórne posudzovaných Európskym súdom pre ľudské práva.

V súvislosti s článkom 127, a teda i s novými právomocami Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“), často zaznievalo najmä tvrdenie o význame odseku 3 článku 127, v zmysle ktorého Ústavný súd SR ...