Interpretačné prístupy Ústavného súdu SR a Ústavného súdu ČR vo veciach povinného očkovania

Mgr. Nikoleta BITTEROVÁ 
Katedra právnej teorie
Právnická fakulta Masarykovej univerzity
Brno 

BITTEROVÁ, N.: Interpretačné prístupy Ústavného súdu SR a Ústavného súdu ČR vo veciach povinného očkovania; Justičná revue, 67, 2015, č. 12, s. 1403 – 1424. 

Úvod 

Otázky spojené s povinným očkovaním opätovne rozvírili pokojné hladiny českých a slovenských právnych vôd. Diskusia medzi lekármi, právnikmi i laickou verejnosťou nabrala na intenzite aj vďaka vyjadreniam ústavných súdov k problematike a neutícha ani k dnešnému dňu. Ďalším horúcim želiezkom do vášnivých debát je v Českej republike pripravovaná sporná novela zákona o ochrane verejného zdravia, ktorá by mala priniesť tvrdšie postihy pre všetkých zainteresovaných aktérov, rodičov, osoby a zariadenia poskytujúce starostlivosť o maloleté deti, či dokonca lekárov – a to všetko v prípade nesplnenia zákonnej povinnosti očkovania. 

Je na mieste pýtať sa, či ide o problematiku, ktorá výrazne polarizuje spoločnosť, alebo je iba predmetom záujmu úzkej skupiny ľudí, predovšetkým rodičov, ktorí principiálne nesúhlasia so zákonnom stanovenou povinnosťou a považujú ju iba za zbytočný a v niektorých prípadoch za nebezpečný zásah do telesnej integrity. Prikláňame sa k variantu, že ide o dôležitú celospoločenskú otázku. Za pravdu nám dáva aj široká škála odborných publikácií venujúcich sa tejto otázke, ako aj existencia mnohých združení či webových stránok združujúcich zástancov či odporcov očkovania; diskusia o povinnom očkovaní je dôkazom toho, že ide o otázku zaujímavú pre viac než len zopár jednotlivcov. 

Na problematiku povinného očkovania možno nazerať z viacerých perspektív, a keďže je s ňou spojených viacero konkrétnych problémov, časť z nich sa v našej štúdii pokúsime poodhaliť. Naša perspektíva bude zameraná predovšetkým na prístup a analytické hľadisko Ústavného súdu Českej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že ide o rozhodovaciu činnosť ústavných súdov, predmetom nášho záujmu budú predovšetkým ľudsko-právne aspekty problematiky povinného očkovania. V tejto oblasti je problematickým predovšetkým stret individuálneho, základného práva osoby na strane jednej a verejného záujmu na strane druhej. Ako dobre vieme, Česká republika i Slovenská republika majú nedávnu spoločnú ústavnú a právnu tradíciu, takže predpokladom je, že pri analýze súdnych rozhodnutí týkajúcich sa povinného očkovania nájdeme mnoho styčných bodov. K otázke povinného očkovania sa vyjadril aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej ako ESĽP), ktorý túto problematiku riešil v prípade Solomahkin v. Ukrajina v rozsudku z roku 2012. 

 Očkovanie ako nástroj ochrany verejného zdravia 

Predtým ako prejdeme k samotnej analýze rozhodnutí ústavných a iných súdov, považujeme za vhodné stručne načrtnúť to, čo je očkovanie, aký je jeho účel a poskytnúť prehľad jeho právnej úpravy.  

Je neodškriepiteľné, že očkovanie prispelo významnou mierou ku kontrole a eliminácii infekčných chorôb. Podľa zdrojov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), očkovanie zabraňuje približne 6 miliónom úmrtí ročne, ku ktorým by došlo, nebyť očkovania. Kľúčom k dosiahnutiu a udržaniu tohto stavu je podľa WHO preočkovanosť populácie okolo 95 %, a to vakcínou v dvoch dávkach.ANDRE, Fe. et al.: Vaccination greatly reduces disease, disability, death and inequity worldwide; [online] in: Bulletin of the World Health Organization; Volume 86, Number 2, February 2008, s. 81 – 160. [16.2.2015]. Dostupné z:
http://www.who.int/bulletin/volumes/86/2/07-040089/en/ Úloha očkovania je v tejto oblasti považovaná za druhú najvýznamnejšiu, ihneď po prísune čistej vody. Narastajúce znalosti z oblasti imunológie výrazným spôsobom ovplyvnili očkovanie v minulom storočí, čo vyústilo do vzniku nového typu očkovacích látok, ktoré sú spojené s mnohými výhodami i výzvami. 

Pojem a vývoj očkovania 

Pod pojmom očkovanie alebo vakcinácia (z lat. vacca – krava) treba chápať podanie očkovacej látky (vakcíny) do organizmu, ktorý si následne sám vytvorí imunitnú odpoveď bez toho, aby ochorel. Protilátky a leukocyty chránia človeka, prípadne zviera pred mikroorganizmami, ktoré by neočkovanému jedincovi inak mohli spôsobiť ochorenie.DLUHOLUCKÝ, S. a kol.: Sprievodca očkovaním; 6. vydanie, [4.2.2015]. Dostupné z:
http://www.sprievodcaockovanim.sk/uploaded/files/brozura/Sprievodca6.pdf 

Už v antike bol všeobecne známy fakt, že osoba mohla byť len veľmi zriedkavo nakazená dvakrát rovnakou chorobou. Samotný termín „imunita“ bol prvýkrát použitý v súvislosti s odkazom na morovú epidémiu v 14. storočí. Madhava Nidan, klasický text Ayurvédy, je jednou z prvých správ o pokusoch týkajúcich sa očkovania a siaha až do 7. storočia, do Indie. Rozvoj prírodných vied a experimentálnych metód počas 18. storočia viedol k systematickému používaniu očkovania v boji proti jednému z najväčších strašiakov tej doby, proti kiahňam.BONANNI, P. – SANTOS, J. I.: Vaccine evolution; [online] in: Understanding Modern Vaccines: Perspectives in Vaccinology; Volume 1/Issue 1/1e24, s. 1 – 24, ISSN 2210- 7622, published: Augsut 2011 [4.2.2015]. Dostupné z:
http://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S2210762211000027 Za najväčšieho priekopníka v oblasti očkovania sa považuje Edward Jenner, ktorý urobil svoj vedecký pokus s kravami a šírením pravých kiahní. Práve z tohto pokusu pochádza aj etymologický pôvod slova vakcína – t. j. krava. Ďalším historickým medzníkom na poli očkovania bola príprava vakcíny proti besnote Luisom Pasteurom. K najväčšiemu rozvoju očkovania a jeho hromadného využitia však prišlo až v minulom storočí. Od dôb Jennera až do dnešných čias je ľudstvo prostredníctvom očkovania schopné kontrolovať závažné infekčné ochorenia.CHLÍBEK, R. a kol.: Očkování. Význam a výhody; Česká vakciologická společnost, ČLP JEP [online] [4.2.2015]. Dostupné z: http://www.vakcinace.eu/data/files/brozura_ockovani_aifp.pdf 

Očkovanie je tiež definované ako „postup vedúci k vytvoreniu špecifickej a obvykle dlhodobej odolnosti (imunity) proti infekčným chorobám – choroboplodným zárodkom či toxínom – založený na aktívnej imunizácii pomocou očkovacích látok. Predpokladom preň je primeraná, neporušená funkcia imunitného systému očkovaného jedinca.“VOKURKA, M. – HUGO, J.: Praktický slovník medicíny; 9. aktualiz. vyd., Praha: Maxdorf, 2008, s. 479 – 480. Iná definícia chápe vakcináciu ako „vytváranie imunity proti infekčným chorobám… spôsob aktívnej imunizácie, pri ktorej je organizmus vystavený oslabenému atenuovanému choroboplodnému zárodku, jeho súčasti alebo produktu, a sám si proti nemu vytvára protilátky a ďalšie obranné mechanizmy.”Vakcinace. Velký lékařský slovník; [online] [4.2.2015]. Dostupné z:
http://lekarske.slovniky.cz/pojem/vakcinace 

Právna úprava povinného očkovania na Slovensku a v Českej republike 

Spoločná právna tradícia oboch ...