Povinné očkovanie verzus základné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky

doc. JUDr. Ján DRGONEC, DrSc. 
advokát 

DRGONEC, J.: Povinné očkovanie verzus základné práva zaručené Ústavou Slovenskej republiky; Justičná revue, 66, 2014, č. 2, s. 216 – 232. 

Povinné očkovanie nie je iba výmyslom a zabudnutým dedičstvom socialistického zdravotníctva. Napríklad, Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo odporúčanie 1317 (1997) o očkovaní v Európe. K prijatiu odporúčania viedla epidémia diftérie, ktorá prepukla roku 1990 a zapríčinila úmrtie tisícov ľudí na ochorenie, ktoré sa všeobecne pokladalo za vykorenené. V materiáli sa upozorňuje aj na to, že kedykoľvek môže vzniknúť epidémia poliomyelitídy, tuberkulózy či tuberkulóznej meningitídy. Prispieva k tomu voľnosť pohybu zo štátu do štátu, etnické konflikty vyvolávajúce masové pohyby utečencov a ekonomické problémy, ktoré zhoršujú globálnu situáciu. S prihliadnutím na uvedené okolnosti Parlamentné zhromaždenie odporúčalo Rade ministrov, aby podporilo zavedenie alebo reaktiváciu programov povinného očkovania ako najúčinnejšieho a ekonomicky výhodného prostriedku predchádzania infekčným ochoreniam. 

Povinné očkovanie prispieva k skvalitňovaniu života, zlepšovaniu zdravotného stavu populácie. Nepredvídateľne a neplánovane, či dokonca zákonite v prípade zanedbania relevantných symptómov, sa však spája aj s vedľajšími účinkami, zdravotnými komplikáciami. To má za následok veľmi rozdielne pohľady na existenciu povinnosti podrobiť sa očkovaniu bez ohľadu na latentný, štatisticky hroziaci postih. Proti prívržencom stále sa zvyšujúceho počtu povinných očkovaní stoja odporcovia povinného očkovania v narastajúcich počtoch. Tento konflikt nie je významný iba pre lekárov, farmakológov, farmakologické spoločnosti a ekonómov spravujúcich štátny rozpočet. Má aj závažný ústavný rozmer. Ide v ňom o základné práva a slobody, ich ochranu, obmedzovanie a ochranu pred obmedzovaním. V Justičnej revue táto téma už dostala priestor.KOTIRA, P. – ČAPKOVIČOVÁ, A.: Očkovanie detí – právo alebo povinnosť?; Justičná revue, 2012, č. 4, s. 485 – 494. 

I. Povinné očkovanie podľa platnej právnej úpravy 

Základným prameňom práva, v ktorom sa v Slovenskej republike možno stretnúť s povinným očkovaním, je zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovuje, že opatreniami na predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení podľa § 12 ods. 2 písm. d) sú o. i. 

– osobitné a mimoriadne očkovanie 

– očkovanie pri úrazoch, poraneniach a nehojacich sa ranách 

– očkovanie pred cestou do zahraničia 

– očkovanie osobitných skupín obyvateľstva. 

Podľa § 51 ods. 1 písm. d) tohto zákona sa fyzickým osobám ukladá povinnosť podrobiť sa povinnému očkovaniu; ak ide o maloletého, zodpovedá za plnenie tejto povinnosti zástupca dieťaťa (§ 51 ods. 3). 

Podľa § 56 ods. 1 písm. a) sa priestupku na úseku verejného zdravotníctva dopustí ten, kto sa bez preukázania závažných zdravotných alebo iných lekárom zdôvodnených prípadoch nepodrobí očkovaniu, vyplývajúcemu z príslušných právnych predpisov, alebo nariadenému očkovaniu. Tohto priestupku v prípade maloletého dieťaťa sa dopustí ten, kto ako zástupca maloletého nezabezpečí plnenie uvedenej povinnosti (§ 56 ods. 1 písm. k). 

Porušenie povinnosti podrobiť sa predpísanému alebo nariadenému poisteniu sa môže postihnúť pokutou v súhrnnej výške 331 eur (§ 56 ods. 2). 

Zákon v § 62 ustanovuje v taxatívnom výpočte rad splnomocnení pre Ministerstvo zdravotníctva SR na vydanie všeobecne záväzných predpisov. Medzi nimi je aj splnomocnenie na ustanovenie podrobností o prevencii a kontrole prenosných ochorení (§ 62 písm. a). 

Ministerstvo zdravotníctva SR uplatnilo splnomocnenie udelené podľa § 62 písm. a) zákona vydaním vyhlášky č. 585/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevencii a kontrole prenosných ochorení v znení vyhlášky č. 544/2011 Z. z. 

Ustanovením § 5 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 585/2008 Z. z. sa určujú druhy očkovania proti prenosným chorobám v usporiadaní, ktoré nie je zhodné s členením očkovania podľa § 12 ods. 2 písm. d) zákona č. 355/2007 Z. z. To môže viesť k pochybnosti o súlade výpočtu druhov povinných očkovaní určených zákonom s druhmi povinných očkovaní ustanovenými vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR. Všeobecne záväzný právny predpis vydaný ministerstvom zdravotníctva popri povinnom očkovaní upravuje aj „odporúčané očkovanie,“ ktoré môže zvádzať k predstave, že sa vykonáva na žiadosť, resp. so súhlasom očkovanej osoby, ale právnym účinkom sa „odporúčané očkovanie“ neodlišuje od povinného očkovania. Odporúčané očkovanie sa uskutočňuje „ak lekár rozhodne o potrebe očkovania“ proti rozmanitým ochoreniam (§ 9 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8; § 10 ods. 1, 2, 3, 4, 5). Aj keď to pomenovanie v podzákonnom predpise nenaznačuje, „odporúčané očkovanie“ je de facto povinné očkovanie z rozhodnutia subjektu práva, ktorý de iure nemá rozhodovaciu právomoc, lebo nepatrí k subjektom verejnej moci. 

Vyhláška v § 5 určuje očkovaným osobám ďalšiu povinnosť – povinnosť podrobiť sa potrebným vyšetreniam v určenom termíne.„Súčasťou povinného očkovania je aj podrobenie sa potrebným vyšetreniam v určenom termíne.“ (§ 5 ...