V tejto časti sa do istej miery posúvame aj do oblasti nelegálneho zamestnávania, nielen zastierania pracovného pomeru (závislej práce) živnosťou a občianskoprávnymi alebo obchodnoprávnymi zmluvami. V niektorých prípadoch sa osoby nachádzajú na pracovisku (a vykonávajú nejakú prácu) bez akejkoľvek zmluvy, resp. deklarujú aspoň ústnu zmluvu alebo majú zmluvu podľa obchodného práva (napr. zmluvu o dielo), zmluvu o dobrovoľníckej činnosti, deklarujú občiansku (priateľskú) či rodinnú výpomoc alebo tzv. prácu na skúšku – overovanie zručností uchádzačom o zamestnávanie. Z ďalšieho prehľadu prípadov je zjavné, že takýchto situácií je relatívne dosť. V tomto prípade sa už nebudeme vracať k otázkam, ktorým sme sa venovali podrobnejšie v predchádzajúcom texte, t. j. k situácii, keď sú pochybnosti, či práca vykonávaná na inú zmluvu ako pracovnoprávnu nie je závislou prácou. Analýza týchto prípadov má svoj význam, pretože ich nie je málo a dotvárajú komplexnú mozaiku toho, čo závislá práca je a čo nie. Ak sa totiž osoba nachádza na pracovisku a nejde o závislú prácu alebo táto nie je preukázaná, inšpekcia práce nemôže uložiť sankciu za nelegálne zamestnávanie (resp. súd jej rozhodnutie zruší).
Nie každá prítomnosť na pracovisku znamená, že osoba je zamestnanec. Môže ísť o zákazníka (hoci sa napr. nachádza v autoservise, ale pozerá sa, resp. sú mu ukazované opravy), môže ísť o návštevu, konateľa či spoločníka spoločnosti, môže ísť o iný kontrolný orgán. Rovnako ani osoba vykonávajúca prácu v priestore zamestnávateľa nemusí byť jeho zamestnanec – môže ísť napr. o opravára, osobu inštalujúce technológie, niekoho, kto si prenajíma časť dielne pre výkon svojej práce, môže ísť o tzv. občiansku výpomoc, výpomoc rodinného príslušníka, dobrovoľnícku činnosť, stáž (napr. vysokoškolského študenta). Každá z týchto osôb, resp. subjekt zodpovedajúci za priestory (zamestnávateľ) musí vedieť preukázateľne a dôveryhodne zdôvodniť, prečo sa takáto osoba nachádza v takýchto priestoroch. Ak má inšpekcia práce pochybnosti, môže pokračovať v inšpekcii – zisťovaní prípadného nelegálneho zamestnávania, t. j. vykonávania závislej práce bez písomne založeného pracovnoprávneho vzťahu. Je však úlohou inšpekcie preukázať naplnenie znakov závislej práce.
Príklad č. 4
Platí pravidlo, že v pochybnostiach sa vec posudzuje (súdom) v prospech „páchateľa“ (in dubio pro reo) – napr. 4Asan/7/2017: „Podľa názoru kasačného súdu, keďže sa nepodarilo odstrániť predmetný rozpor, je na mieste v tomto prípade uplatniť zásadu in dubio pro reo...“
Z rozhodnutí vyplýva, že inšpekcia práce vypočuje svedkov, vyžiada si doklady a snaží sa logicky ustáliť skutkový dej. Naopak, osoba vykonávajúca prácu a domnelý zamestnávateľ sa snažia predstaviť svoj pohľad na situáciu, prečo nejde o osobu vykonávajúcu závislú prácu. V niektorých prípadoch nejde o spor, či ide o závislú prácu, to osoby ani nepopierajú, ale prečo práca nebola deklarovaná vo vzťahu k štátu (napr. neprihlásenie, neskoré prihlásenie na sociálne poistenie), ale to je už otázka mimo rozsahu tohto článku.
Z viacerých rozhodnutí súdov vyplýva, že inšpekcia práce neodstránila niektoré rozpory, t. ...