I. Pojem daňovo-účtovnej optimalizácie
Daňová optimalizácia sa v praxi dá klasifikovať rôzne. Z hľadiska legitimity práva a čistoty postupov ju delíme na zákonnú (legálnu), ktorá je dovolená, a nezákonnú (nelegálnu), ktorá znamená porušovanie práva a prestupovanie niektorých zákonov. Rozdiel je však markantný. Výsledkom legálnej daňovej optimalizácie by mal byť zlepšený hospodársky výsledok po zdanení a čisté svedomie bez rizika. Výsledkom nelegálnej daňovej optimalizácie bude obrovské riziko a daňový trestný čin – zvyčajne spojený so sprievodným porušením niektorých ďalších zákonov (napr. zákona o účtovníctve). Daňovú optimalizáciu možno charakterizovať ako postup, pri ktorom sa vykáže čo najnižšia daňová povinnosť v rámci zákonných možností. Vo všeobecnosti neexistuje jednotný postup daňovej optimalizácie, ide najmä o využívanie alternatívnych riešení pri uplatňovaní daňových výdavkov s cieľom zníženia základu dane na optimálnu (minimálnu) úroveň v tých oblastiach, v ktorých tieto alternatívy existujú.