Osobné financie rozvíjať plánovaním

Osobné financie predstavujú krehkú tému, ktorá síce všetkých zaujíma, ale nie všetci majú odvahu otvorene o nej hovoriť. Finančná negramotnosť na Slovensku je u mnohých ľudí stále alarmujúca. Preto cieľom nasledovného príspevku je pomenovať niektoré osvedčené východiská, odskúšané rady a efektívne praktiky na znižovanie rizík v osobných financiách a na ochranu vašej osobnej peňaženky. Peniaze neznamenajú najvyššie hodnoty v živote múdreho človeka, ale bez nich je dnešný život nepredstaviteľný.

V mnohých rodinách na Slovensku peniaze chýbajú. Aj preto naša krajina sleduje oveľa bohatšie ideové vzory v EÚ, kde kým na Slovensku bol priemerný plat v roku 2014 niečo málo nad 800 eur, tak napríklad v Dánsku (tiež má 5 miliónov obyvateľov ako SR) to bolo viac ako 3 800 eur. A takých vzorov i vzorcov pre prosperitu na makroúrovni i mikroúrovni by sme v rôznych ukazovateľoch mohli predstaviť oveľa viac. Všeobecne panuje názorová zhoda, že v princípe je zdravých financií (vrátane tých osobných) vždy menej, ako by bolo žiaduce. Niektorí to riešia pragmaticky a učia sa lepšie sporiť, šetriť i zarábať. Iní na to reagujú kontraproduktívne a riešia to konfliktmi, hádkami a škriepkami.

Jednou z možností, ako mať lepší poriadok v rodinnej peňaženke, je aj pravidelné sledovanie rodinného rozpočtu aspoň na mesačnej báze, a to bez ohľadu na to, či ide o osobné peniaze podnikateľov, alebo rodinné financie nepodnikateľov.

1. Prečo ľudia nešetria?

Kreativita v živote, v práci i v biznise sa opiera o 3M: majstrovstvo, myslenie, motivácia. Albert Einstein, jeden z najlepších vedcov a géniov minulého sveta, človek s veľkým mozgom, povedal kedysi aj to, že mal v živote tri kréda, tri mottá alebo tri múzy: dobro, krása, pravda. Spojnicou medzi nimi bola predovšetkým pokora. Nedostatok pokory a deficit zdravého sedliackeho rozumu dobrého hospodára sú hlavné dôvody, prečo ľudia nevedia príhodne a vhodne a primerane miestu, času, príjmu, povolaniu a životnému štýlu sporiť a šetriť.

Pragmatický postoj k peniazom velí míňať opatrne, tvoriť si rezervu a šetriť na horšie časy. Sporiť môže len ten, čo má taký príjem, z ktorého sa usporiť naozaj niečo dá. To je téza pre múdreho občana. Ale ľudia sa delia len na tri skupiny – múdri, chytráci a hlúpi. Hlupákov je najviac, chytrákov o niečo menej, ale múdrych je najmenej.

Kto šetrí, má za tri

Jedna vec je mať príjmy, z ktorých je možné usporiť. Ale druhá (oveľa dôležitejšia) vec je životná filozofia pokory, skromnosti, šetrnosti, šporovlivosti a prirodzenej prevencie pred rizikom tvorením si rezerv. Hlupák podľahne reklame, lebo táto mu velí spotrebúvať, bezhlavo míňať a byť poriadne zadlžený, aby bol „spoločensky v kurze“, hoci ekonomicky zbytočne v riziku. Múdry vie nielen o rozprávke o troch grošoch a o troch prasiatkach, ale najmä o tom, že v trhovej ekonomike platí jediné: nikto ti nepomôže, ak si nepomôžeš sám! A naši dedkovia nám zanechali múdry odkaz motivujúci k úsporám, ktorý znie: Kto šetrí, má za tri!

Dôvody, prečo ľudia nešetria podľa expertov

Za hlavné štyri dôvody, prečo ľudia nešetria financie a netvoria si peňažné rezervy, ak majú dosť peňazí na šetrenie, možno považovať:

1. preceňovanie reklamy: mediálna reklama v trhovej ekonomike ich vedie k tomu, že je múdre žiť na dlh alebo na úver;
2. omyl v úsudku: myslia si, že šetrenie nič neprinesie (napr. z dôvodov inflácie alebo nízkych úrokov z kapitálu), a preto nepovažujú šetrenie za zmysluplné a dôležité,
3. pohodlnosť: chcú žiť teraz a nechcú sa obmedzovať, pričom šetrenie považujú za obmedzovanie,
4. odkladanie: neriešia potrebu vlastných zdrojov, radi žijú (napríklad dospelí vo veku 20 – 30 rokov) v spoločnej domácnosti a z ...