Postavenie poškodeného v trestnom konaní – SR verzus EÚ

JUDr. Eva PRAVDÍKOVÁ BUČKOVÁ 
advokátka
externá doktorandka Právnickej fakulty Paneurópskej vysokej školy 

PRAVDÍKOVÁ BUČKOVÁ, E.:  Postavenie poškodeného v trestnom konaní – SR verzus EÚ; Justičná revue, 66, 2014, č. 8-9, s. 1027 – 1042. 

Slovenská republika a Česká republika, ako členské štáty Európskej únie, sa od svojho vstupu, od 1. 5. 2004, zaviazali prijať a rešpektovať právne predpisy Európskej únie a to aj tie, ktoré boli prijaté pred ich členstvom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že Európska únia si na svojom stretnutí v Tampere, v dňoch 15. – 16. októbra 1999, dala za cieľ vypracovať „minimálne štandardy na ochranu obetí trestných činov týkajúce sa najmä prístupu obetí trestných činov k spravodlivosti a ich práva na odškodnenie vrátane náhrady súdnych trov“.Rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SSV zo dňa 15. 3. 2001 o postavení obetí v trestnom konaní. Následne na to bolo prijaté Rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV, zo dňa 15. 3. 2001, o postavení obetí v trestnom konaní (ďalej len „Rámcové rozhodnutie“) a Smernica Rady 2004/80/ES, zo dňa 29. 4. 2004, o odškodňovaní obetí trestných činov (ďalej len „Smernica 2004/80/ES“), ktorými Európska únia nastavila minimálne právne štandardy pre postavenie osôb, ktoré sa v dôsledku trestného činu stali obeťami. Obe krajiny mali snahu novú európsku legislatívu zapracovať aj do svojho vnútroštátneho právneho poriadku, pričom Slovenská republika tak urobila predovšetkým celkovou rekodifikáciou trestného práva, prijatou novým Trestným zákonom č. 300/2005 Z. z. (ďalej len „Trestný zákon“) a novým Trestným poriadkom č. 301/2005 Z. z. (ďalej len „Trestný poriadok“), aj keď splnenie týchto záväzkov nebolo jedinou ani hlavnou motiváciou rekodifikácie. Navyše, Rámcové rozhodnutie predstavovalo iba politický, nie právny záväzok pre členské štáty. Naproti tomu, Česká republika prijala po dlhotrvajúcich rekodifikačných prácach len nový trestní zákonník – zákon č. 40/2009 Sb., ktorý podľa niektorých odborníkov predstavuje čiastočnú, neúplnú a tým problematickú rekodifikáciu.Viď JELÍNEK, J.: Rekodifikácia českého trestného práva – bilancia a perspektívy; in: Rekodifikovaný trestný zákon a trestný poriadok – analýza poznatkov z teórie a praxe; zborník z konferencie, Bratislava, 2011, s. 31 – 32. Podrobnosti o danej národnej právnej úprave v Slovenskej republike a Českej republike však nie sú predmetom tohto článku. Venovať sa chceme súčasnej právnej úprave v oblasti poškodených v dôsledku trestných činov s ohľadom na aktuálny stav existujúci v Slovenskej republike v porovnaní s Českou republikou, nakoľko medzičasom na úrovni Európskej únie bola dňa 25. 10. 2012 prijatá Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2012/29/EÚ (ďalej len „Smernica 2012/29/EÚ“), ktorá nahradila Rámcové rozhodnutie. Dôvodom jej prijatia bola najmä tá skutočnosť, že Európska únia ako priestor voľného pohybu osôb, ktorá si kladie za cieľ „zachovať a rozvíjať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“,Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. 10. 2012, bod (1). chcela „zlepšiť právne predpisy a praktické podporné opatrenia na ochranu obetí tak, aby sa osobitná pozornosť, podpora a uznanie prioritne dostali všetkým obetiam vrátane obetí terorizmu“,Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. 10. 2012, bod (2). a to aj v nadväznosti na konštatovanú nedostatočnosť prijatia takej vnútroštátnej právnej úpravy členskými štátmi, ktorú si vyžadovalo Rámcové rozhodnutie. Vzhľadom k tomu vznikla Slovenskej republike povinnosť transpozície uvedenej smernice do jej vnútroštátneho poriadku v celosti, vzhľadom na jej nepriamy účinok, keď sa vyžaduje eurokonformná interpretácia vnútroštátneho práva, teda keď vnútroštátne právo musí byť interpretované v súlade s ustanoveniami smernice, a to vnútroštátnymi súdmi i správnymi orgánmi tak, aby sa dosiahol smernicou sledovaný výsledok. 

Aj v prípade, ak by Slovenská republika neprevzala záväzky smernice do svojho vnútroštátneho práva, v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie by mohlo dôjsť k jej priamej uplatniteľnosti za splnenia nasledovných podmienok: a) transpozícia do vnútroštátneho práva sa neuskutočnila alebo sa uskutočnila nesprávnym spôsobom; b) ustanovenia smernice sú bezpodmienečné a dostatočne jasné a presné a c) ustanovenia smernice priznávajú práva jednotlivcom.Pozri Zdroje a rozsah pôsobnosti práva Európskej únie: 
http://www.europarl.europa.eu/ftu/pdf/sk/FTU_1.2.1.pdf V konečnom dôsledku by tak jednotlivcovi mohol vzniknúť aj nárok na náhradu škody od členského štátu, ktorý nedodržiava právne predpisy Európskej únie (vec Francovich, spoločné veci C-6/90 a C-9/90).Tamtiež.  

Celkom v inej pozícii je Česká republika. Dňa 30. 1. 2013 bol v oblasti práv poškodeného, resp. obetí, v Českej republike schválený zákon č. 45/2013 Sb. o obetiach trestných ...