(Elektronická) refakturácia zmluvných dodaní

V príspevku sú uvedené informácie o elektronickej faktúre, ako je chápaná, na čo je nutné pamätať pri jej vystavení a následnom odoslaní. Mala by byť zabezpečená tak, aby nebol problém pri kontrole. Problematika refakturácie zmluvných vzťahov je riešená spolu s dodaniami, ktoré sa síce prefakturujú, ale tvoria súčasť dodávanej služby (tovaru). Je nutné rozlišovať medzi prípadmi, kedy daňovník (platiteľ DPH) koná vo vlastnom mene na cudzí účet, a situáciou, kedy sa v cudzom mene na cudzí účet obstarávajú plnenia, ktoré sa do základu dane nezahŕňajú (tzv. prechodné položky). Príklady sú rozobraté nielen z daňového, ale i účtovného hľadiska.

Faktúra je doklad dôležitý nielen z hľadiska dane z pridanej hodnoty, kde jej náležitosti sú upravené v § 74 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ale slúži i ako podklad pre účtovné vyjadrenie hospodárskeho javu. Každý účtovný prípad musí byť totiž podložený účtovným dokladom. Je však nutné si uvedomiť, že formálne náležitosti faktúry z pohľadu účtovníctva nie sú tak striktne vymedzené ako pri zákone o DPH. Účtovníctvo rieši skôr účtovný doklad všeobecne (interný, externý).

Preto i keby faktúra nespĺňala všetky náležitosti podľa zákona o DPH, stále môže byť účtovným dokladom, resp. daňovo uznaná z pohľadu dane z príjmov.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov totiž skôr uprednostňuje vecnú stránku – predpoklad, že daňovník vie zdokladovať transakcie, kto­ré vykazuje v účtovníctve (resp. daňovej evidencii). Nevyhnutnou podmienkou je to, že musia slúžiť na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Keďže sa pri stanovení základu dane primárne vychádza z účtovníctva, možno konštatovať, že ak doklad spĺňa nále­žitosti účtovného dokladu definovaného v § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, formálna stránka pre účely dane z príjmov je týmto zabezpečená.

V súčasnosti sa čím ďalej rozširuje komunikácia cez internet, využívajú sa aplikácie webových stránok, pričom sa vo veľkej miere posielajú doklady cez mailovú poštu. Elektronizáciu je možné vidieť i napríklad zavedením elektronických stránok pre právnické osoby na základe zákona č. 305/2013 Z. z. o e-Governmente. Aj orgány verejnej moci majú teda povinnosť elektronizácie. Tento prí­stup sa uplatňuje v Slovenskej republike na základe príkladu napr. z Českej republiky, resp. iných štátov, pretože správne nastavený elektronický systém má svoje pozitíva. Dúfajme, že zavedenie elektronizácie v SR sa zdokonalí a efektívne uplatní v praxi. V nasledovných riadkoch si spomenieme skutočnosti, ktoré majú vplyv na praktický spôsob (re)fakturácie účtovnej jednotky.

Elektronická faktúra z pohľadu DPH

Od 1. 1. 2013 boli do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty implementované pravidlá tzv. fakturačnej smernice Rady 2010/45/EÚ.

Tento dokument doplnil základnú smernicu č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Cieľom zmien bolo zabezpečiť efektívnu a tým i lepšiu kontrolu dane z pridanej hodnoty, ale i prehľadnejší spôsob zdaňovania (uvedením slovných ...