V tomto rozsudku NSS SR aplikoval výklad SDEÚ okrem iného v tom, že zmariť odpočet DPH na vstupe a neuznať oslobodenie dodania do IČŠ je možné len vtedy, ak je splnená dvojitá podmienka (podvod a vedomosť). Spor vo veci samej je charakterizovaný ďalej uvedeným skutkovým stavom.
Právo na odpočet DPH na vstupe upravuje najmä § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Oslobodenie od dane pri tovare dodanom zdaniteľnej osobe do iného členského štátu (IČŠ) upravuje § 43 zákona o DPH. Ide o pravidlá prevzaté najmä z článkov 167 a 138 eurosmernice číslo 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Výklad spoločnej smernice o DPH podáva Súdny dvor EÚ (SDEÚ) vo svojej judikatúre, ktorá je záväzná aj pre slovenské daňové úrady a správne súdy; pritom SDEÚ podáva výklad nielen hmotných pravidiel, ale aj výklad deľby dôkazného bremena medzi podnikateľa a daňový úrad.
Výkladový problém vzniká v aplikačnej praxi spravidla v otázke ohraničenia dôkazného bremena daňového subjektu, či tento splnil všetky dôkazy, ktoré možno od neho spravodlivo požadovať. Autor prináša zovšeobecnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR (NSS SR) číslo 6Sžfk/3/2020.
Rámcový skutkový stav a zistenia
Daňový úrad vykonal kontrolu v slovenskej spoločnosti M, ktorá nakúpila tovar od slovenského dodávateľa A, a ten u svojho slovenského subdodávateľa B.
Následne spoločnosť M tento tovar dodala do IČŠ v režime oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH. Daňový úrad zistil rôzne nezrovnalosti v reťazci dodávateľov A, resp. B, z čoho vyvodil záver, že tovar kontrolovanej spoločnosti M nebol dodaný, a táto ho následne nemohla dodať do IČŠ, preto neuznal jednak odpočet DPH na vstupe, ani oslobodenie na výstupe. Medzinárodnou výmenou informácií bolo tiež zistené, že zahraničný odberateľ v IČŠ je v čase kontroly nekontaktný. Kontrolovaná spoločnosť M predložila vo veci príslušné faktúry, dodacie listy, CMR o doprave, bankové výpisy ...