Prípady nesprávneho postupu pri odpočítaní DPH z praxe

UPOZORNENIE:

Zdaniteľný obchod nebol predmetom DPH v Slovenskej republike

Skutkový stav

Slovenský platiteľ registrovaný pre DPH v SR nakupoval tovar, ktorý bol prevezený z Poľskej republiky do Českej republiky, kde mal uzatvorenú zmluvu o skladovaní tovaru.

Podľa tejto zmluvy predmetom bolo skladovanie výrobkov v sklade, vykládka a nakládka tovaru a miestom preberania tovaru bola Česká republika. Slovenský platiteľ následne tovar predal do Poľskej republiky a miestom predaja tovaru bola Česká republika. Tovar nebol dovezený na územie Slovenskej republiky, na území Slovenskej republiky sa tovar nikdy nenachádzal.

Slovenský platiteľ je registrovaný pre DPH len v SR, zisk z predaja zdanil daňou z príjmu právnických osôb, ktorá bola riadne a včas uhradená v prospech účtu Štátnej pokladnice SR a riadne preukázal tak kúpu tovaru, jeho prepravu z Poľskej republiky do Českej republiky, ako aj jeho predaj do Poľskej republiky. Má faktúry tak od dodávateľa, ako aj odberateľa z iného členského štátu, doklady o prevzatí, ako aj odovzdaní tovaru, doklady o preprave (CMR) a všetky transakcie (tak nákup, ako aj predaj) boli realizované bezhotovostne cez príslušné bankové účty. Slovenský platiteľ predložil súhrnný výkaz k DPH.

Uvedené transakcie spočívali v štandardnom nákupe a predaji tovaru, cieľom ktorého bolo dosiahnutie zisku z obratu (tzv. kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti - veľkoobchod).

Platiteľ postupoval tak, že uplatnil daň z dôvodu nadobudnutia tovaru z iného členského štátu a DPH si aj odpočítal. Tovar bol použitý na podnikanie v zahraničí, pretože bol predaný v ČR. Platiteľ zastával názor, že v takomto prípade ustanovenie § 49 ods. 6 zákona o DPH umožňuje odpočítanie dane.

Podľa ustanovenia § 49 ods. 6 zákona o DPH, ak platiteľ, ktorý podniká v zahraničí, vykonáva zdaniteľné obchody v zahraničí a v súvislosti s týmto podnikaním nakúpi v tuzemsku tovar a služby, má možnosť odpočítania dane v rozsahu a za podmienok, ako keby obchody realizoval v tuzemsku.

Uviedol, že aplikácia čl. 41 je teda s odkazom na čl. 42 tejto smernice nesprávna a priama aplikovateľnosť smernice je možná len pri súčasnom splnení viacerých podmienok, keďže smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a prostriedkov sa ponecháva na vnútroštátne orgány s poukazom na čl. 249 pododsek 3 Zmluvy o Európskom spoločenstve. Pre priamu aplikáciu smernice sa vyžaduje, aby boli súčasne, teda kumulatívne splnené tieto podmienky (podmienky sú uvedené len v bodoch, pričom detailný výklad jednotlivých podmienok je podrobne rozoberaný tak v judikatúre Európskeho súdneho dvora, ako aj teórii komunitárneho práva), a to uplynula transpozičná lehota, ustanovenie nebolo transponované vôbec alebo bolo transponované neskoro, nesprávne alebo neúplne, ustanovenie obsahuje jasné a presné právo alebo povinnosť, ustanovenie je nepodmienené, ...