Daňové výdavky na pracovné cesty u podnikateľa

Podnikatelia v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou často uskutočňujú pracovné cesty. A práve pri pracovných cestách im vznikajú výdavky, ktoré si vedia uplatniť ako daňové splnením podmienok. Jednotlivé daňové výdavky si podrobne rozoberie z pohľadu zákona o dani z príjmov a zákona o cestovných náhradách.

Prvou podmienkou pre uplatnenie výdavkov ako daňových výdavkov vo všeobecnosti upravuje ustanovenie § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zároveň § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov špecifikuje podmienku uplatňovania výdavkov ako daňového výdavku, a to ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu.

Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.

A tiež cestovné náhrady sú daňovým výdavkom v prípade, že boli vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržiavaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov.

Fyzická osoba s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, si môže v zmysle § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov uplatniť výdavky:

• na stravovanie,
• na ubytovanie,
• na cestovné dopravnými prostriedkami,
• nevyhnutne spojené s pobytom v inom mieste vykonávania činnosti, ako je miesto, v ktorom sa činnosť pravidelne vykonáva,

ktoré sú daňové, ak boli vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste (v tuzemsku alebo v zahraničí), ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva.

A práve miesto pravidelného vykonávania činnosti môže byť napr. miesto podnikania uvedené v živnostenskom oprávnení alebo v inom oprávnení na výkon činnosti, miesto, v ktorom má daňovník zriadenú prevádzkareň, kanceláriu, predajňu a pod.

V prípade, že je u daňovníka obťažné vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti (maliar, kominár, geodet a pod.), tak je možnosť za miesto pravidelného vykonávania činnosti považovať miesto podnikania uvedené v oprávnení na vykonávanie činnosti, a to aj v prípade, že je uvedené miesto trvalého pobytu daňovníka.

Uvedené sa uplatní aj pre činnosti audítorov, daňových poradcov, účtovníkov, ktorí tiež vykonávajú prácu u viacerých klientov, pričom túto činnosť vykonávajú pravidelne v mieste trvalého bydliska.