Štát vyberá daň od právnickej osoby aj vtedy, ak táto za zdaňovacie obdobie vykáže daňovú stratu, ale vykázaná daň je nižšia ako tzv. daňová licencia. V zmysle zákona o dani z príjmov daňová licencia je minimálna daň z príjmov právnickej osoby po odpočítaní úľav na dani a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí, ktorú platí daňovník – právnická osoba za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré vykázala:
- daňovú povinnosť nižšiu, ako je stanovená výška daňovej licencie,
- nulovú daňovú povinnosť alebo
- daňovú stratu.
Daňová licencia ako minimálna daň je splatná za príslušné zdaňovacie obdobie v lehote na podanie daňového priznania podľa § 49 zákona č. 595/2003 Z. z.
Ak daňovník má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, aj splatnosť daňovej licencie je v tejto predĺženej lehote.
Daňovú licenciu platí daňovník, ktorý:
a) k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom neprevyšujúcim 500 000 eur, a to vo výške 480 eur,
b) k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia je platiteľom dane z pridanej hodnoty s ročným obratom neprevyšujúcim 500 000 eur, a to vo výške 960 eur,
c) za zdaňovacie obdobie dosiahol ročný obrat viac ako 500 000 eur, a to vo výške 2 880 eur (bez ohľadu na to, či je alebo nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty).
Na tento účel ročný obrat tvoria celkové výnosy vyčíslené v účtovníctve daňovníka zo všetkých ním ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies