Daň z príjmov fyzických osôb v rozhodnutiach SD EÚ

Problematika zdaňovania príjmov fyzických osôb sa pomerne často objavuje v rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ (ďalej ako „SD EÚ“), a to predovšetkým v súvislosti s problematikou náležitého uplatňovania slobôd vnútorného trhu. Tento príspevok nadväzuje na predchádzajúce príspevky, ktoré na tomto mieste poukázali na niektoré základné súvislosti posudzovania súladu vnútroštátnej právnej úpravy s právom EÚ. Zameriavame sa pri tom predovšetkým na problematiku uplatňovania voľného pohybu pracovníkov, práva usadiť sa, slobody poskytovať služby, ako aj na metodológiu používanú zo strany Súdneho dvora pri posudzovaní jednotlivých daňovo-právnych otázok.

Ako to bolo už v minulosti na tomto mieste priblížené, relevancia práva EÚ v oblasti priameho zdaňovania je daná predovšetkým s ohľadom na slobody vnútorného trhu a s tým súvisiaci zákaz diskriminácie. Ako Súdny dvor opakovane uvádza vo svojej rozhodovacej činnosti, napriek tomu, že oblasť priamych daní patrí do právomoci členských štátov, tieto ju musia vykonávať v súlade s právom Európskej únie (napr. rozsudky zo 14. februára 1995, Schumacker, C-279/93, Zb. s. I-225, bod 21; zo 16. júla 1998, ICI, C-264/96, Zb. s. I-4695, bod 19 a z 23. februára 2006, Keller Holding, C-471/04, Zb. s. I-2107, bod 28). Predovšetkým sa štáty musia zdržať takého zásahu, ktorý by bol diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti (pozri tiež rozsudky z 11. augusta 1995, Wielockx, C-80/94, Zb. s. I-2493, bod 16; z 29. apríla 1999, Royal Bank of Scotland, C-311/97, Zb. s. I-2651, bod 19 a z 8. marca 2001, Metallgesellschaft a i., C-397/98 a C-410/98, Zb. s. I-1727, bod 37).

Právnym základom zákazu diskriminácie v podmienkach vnútorného trhu EÚ je všeobecné ustanovenie čl. 18 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej ako „ZFEÚ“), v zmysle ktorého v rámci pôsobnosti zmlúv a bez toho, aby boli dotknuté ich osobitné ustanovenia, akákoľvek diskriminácia na základe štátnej príslušnosti je zakázaná. Ako však vyplýva z rozhodovacej činnosti SDEÚ, požiadavka rovnakého zaobchádzania vylučuje nielen priamu diskrimináciu, ale tiež akúkoľvek nepriamu diskrimináciu, ktorá prostredníctvom iných diferenciačných kritérií spôsobuje rovnaké dôsledky ako diskriminácia priama (pozri napríklad Rozhodnutia SDEÚ vo veciach C-152/73 Sotgiu v. Deutsche Bundespost par. 1, C-175/88 Biehl and Penttilä par. 378-380).

Podľa čl. 45 ZFEÚ sa má zabezpečiť voľný pohyb pracovníkov v rámci Únie. Voľný pohyb pracovníkov pritom zahŕňa zrušenie akejkoľvek diskriminácie pracovníkom členských štátov EÚ na základe štátnej príslušnosti, pokiaľ ide ...