Úvod
Medzinárodné zdaňovanie je v posledných rokoch dôležitým predmetom záujmu medzinárodného spoločenstva, a to s cieľom nastaviť také pravidlá pre zdanenie príjmov v medzinárodnom kontexte, ktoré budú rešpektovať daňové záujmy dotknutých štátov a zabránia presúvaniu ziskov do daňových jurisdikcií s výhodnejším systémom zdanenia.
Tieto snahy štátov je možné identifikovať predovšetkým na úrovni G20/OECD v podobe prác na tzv. BEPS projekte (Base Erosion and Profit Shifting), ktorého výsledkom je publikácia odporúčaní pre jednotlivé oblasti zdanenia daňou z príjmov a stále prebiehajúce práce na vybraných daňových otázkach, ako na úrovni Európskej únie (EÚ), ktorá sa taktiež zúčastňuje na tomto procese v podobe odporúčaní pre členské štáty EÚ, ako aj vo forme prijímania legislatívnych aktov. Výsledok práce EÚ bol už v januári 2016 prezentovaný ako tzv. balík proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti – z anglického „anti-tax avoidance package“ (ďalej aj ako „balík ATAP“), ktorého súčasťou bol aj návrh Smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré majú priamy vplyv na fungovanie vnútorného trhu (ďalej ako „Smernica ATAD“). Smernica ATAD bola prijatá 12. júla 2016. Táto smernica je jednou z najdôležitejších súčastí balíka ATAP a reagovala na aktuálnu požiadavku rýchleho prijatia pravidiel, ktoré umožnia účinné potlačenie agresívneho daňového plánovania. Tak ako celý balík ATAP, aj táto smernica nadväzuje na výsledky činnosti G20/OECD v rámci tzv. BEPS iniciatívy a tiež na žiadosti Európskeho parlamentu, členských štátov, podnikov a ďalších subjektov o dôraznejší prístup EÚ proti zneužívaniu systémov zdaňovania príjmov právnických osôb. Ako už bolo vyššie uvedené, ustanovenia tejto smernice majú postihnúť tie situácie, v ktorých daňové subjekty konajú v rozpore so skutočným účelom daňových právnych predpisov a využívajú rozdielne daňové pravidlá s cieľom znižovania svojej daňovej povinnosti.
S touto problematikou nerozlučne súvisí aj postupné zavádzanie a rozširovanie právnej úpravy kontrolovaných zahraničných spoločností do slovenského vnútroštátneho právneho poriadku. S ohľadom na špecifiká slovenských pravidiel je potrebné v tejto súvislosti skúmať aj limity vyplývajúce pre vnútroštátne daňové normy z právneho poriadku EÚ, tak ako sú materializované napr. v rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ. V tomto príspevku prinášame prehľad základných právnych súvislostí vyplývajúcich z rozhodnutia X GmbH proti Finanzamt Stuttgart – Körperschaften (Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 26. februára 2019 v právnej veci C-135/17), ktoré sa venovalo otázke vnútroštátneho uplatňovania daňového inštitútu kontrolovaných zahraničných spoločností v kontexte voľného pohybu kapitálu medzi členským štátom EÚ a tretím štátom. Závery tohto rozsudku prinášajú aj niektoré zaujímavé skutočnosti v kontexte posudzovania súladu slovenskej vnútroštátnej právnej úpravy s právom EÚ.
Obsah:
Charakteristika voľného pohybu kapitálu
X GmbH proti Finanzamt Stuttgart – Körperschaften (Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 26. februára 2019 v právnej veci C-135/17)
Posúdenie obmedzenia voľného pohybu kapitálu
Posúdenie prípustnosti obmedzenia voľného pohybu kapitál
Vyhodnotenie porovnateľnosti situácií
Vyhodnotenie existencie naliehavého dôvodu všeobecného záujmu
Odpoveď na prejudiciálnu otázku
Zhrnutie
Charakteristika voľného pohybu kapitálu
Právne zakotvenie voľného pohybu kapitálu vychádza z ...