Cash flow z pohľadu teórie účtovníctva a právnej úpravy účtovníctva podnikateľov v Slovenskej republike

Výkaz cash flow alebo prehľad peňažných tokov (skrát. cash flow) je veľmi užitočným výkazom, ktorý dopĺňa informácie o podniku uvedené v povinných účtovných výkazoch tvoriacich účtovnú závierku podnikateľov.

Zatiaľ čo súvaha informuje o majetkovej a finančnej situácii podniku a výkaz ziskov a strát o tvorbe výsledku hospodárenia, o generovaní nákladov a výnosov, cash flow poskytuje podrobnejšie informácie o peňažnom hospodárení podniku, o disponovaní peňažnými prostriedkami a má priamu súvislosť s platobnou schopnosťou podniku, jeho likviditou, ktorá je pre väčšinu partnerov podniku dôležitejšia ako jeho ziskovosť.

Cash flow identifikuje príčiny zmien vo finančnej situácii podniku, charakterizuje vplyvy, ktoré sa podieľali na tvorbe peňažných prostriedkov, kladné peňažné toky a vplyvy, ktoré sa podieľali na použití peňažných prostriedkov, záporné peňažné toky, pričom tieto toky člení podľa činností – prevádzkovej, finančnej a investičnej. Určitá miera zložitosti vykazovania cash flow je daná predovšetkým požiadavkami na účtovné údaje, jestvujúcimi metódami zostavovania cash flow, ako aj absenciou jednotného exaktného postupu v právnej úprave účtovníctva podnikateľov v SR.

Obsah:

Podstata vykazovania účtovných položiek v podvojnom účtovníctve

Systém troch bilancií

Typy ekonomických operácií a účtovných prípadov

Metódy vykazovania peňažných tokov

Priama metóda

Nepriama metóda

Retrospektívny prehľad peňažných tokov

Perspektívny prehľad peňažných tokov

Prehľad peňažných tokov v právnej úprave účtovníctva v SR

Podstata vykazovania účtovných položiek v podvojnom účtovníctve

Položky aktív a pasív, nákladov a výnosov, ale tiež príjmov a výdavkov sú kostrou podnikovej ekonomiky a oficiálnym predmetom účtovníctva. Podľa zákona o účtovníctve (§ 2 ods. 2 je predmetom účtovníctva účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku a záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov, o výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch a výsledku hospodárenia účtovnej jednotky.

Takto definovaný predmet účtovníctva je odlišne zobrazený v sústave jednoduchého a v sústave podvojného účtovníctva podnikateľov, čo zodpovedá ich primárnemu zameraniu – jednoduché účtovníctvo je primárne orientované na peňažné toky (cash based accounting) a súčasne je daňovo orientované, táto orientácia sa prejavuje v spôsobe zaznamenávania účtovných prípadov, spôsobe výpočtu výsledku hospodárenia, ako aj v štruktúre a obsahu účtovnej závierky; podvojné účtovníctvo – vďaka svojmu akruálnemu charakteru (accrual based accounting) – zaznamenáva účtovné položky vo vzájomnej súvzťažnosti (uplatnenie princípu podvojnosti) a súčasne pomocou systému troch bilancií (bilančný princíp).

Odlišný spôsob zaznamenávania účtovných prípadov, ako aj z neho vyplývajúci spôsob výpočtu výsledku hospodárenia sa premieta do podoby účtovnej závierky, ktorú v zmysle vykazovacej povinnosti tvoria v sústave podvojného účtovníctva 2 relatívne samostatné účtovné výkazy: súvaha a výkaz ziskov a strát, ktoré sú spojené do jedného celku spoločnou identifikačnou stranou účtovnej závierky (krycím listom).

Ďalší z výkazov – výkaz cash flow alebo prehľad peňažných tokov – je v prípade zostavovania účtovnej závierky podľa slovenskej účtovnej legislatívy (ďalej SÚL) súčasťou poznámok k účtovnej závierke, to znamená, že povinnosť zostavovať ho neplatí univerzálne pre všetky účtovné jednotky – podnikateľov, ale iba pre tie, ktorým to ukladá zákon. Ide o subjekty, na ktoré sa vzťahuje povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom.

Systém troch bilancií

V sústave podvojného účtovníctva vytvárajú účtovné položky tvoriace predmet účtovníctva 3 bilancie:

1. Bilanciu aktív a pasív – aktíva (majetok, jeho rôzne formy) sú kryté pasívami (kapitálom – zdrojmi financovania) a predstavujú podmienky, v ktorých sa uskutočňuje transformačný proces podniku, či už jeho výstupom sú výrobky, služby alebo tovar. Vypovedajú o tom, s akým majetkom sa tento proces uskutočňuje (vecná stránka) a kto je poskytovateľom kapitálu na financovanie tohto majetku (právna stránka).
   Zrejmá súvislosť medzi aktívami a pasívami je podstatou bilančnej rovnice, ktorá hovorí, že Σ aktív sa rovná Σ pasív v peňažnom vyjadrení k určitému dátumu a je základom konštrukcie prvej bilancie známej ako súvaha (na obr. 1 je znázornená T-forma súvahy).