Bulletin slovenskej advokácie č. 3/2023 (obsah čísla)

OBSAH ČÍSLA:

• Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním v kontexte aktuálnej rozhodovacej praxe

Predmetom tohto článku je snaha o prezentovanie aktuálnych názorov súdnej praxe na zodpovednosť štátu za škodu vzniknutú nezákonným trestným stíhaním, ako aj poukázanie na aplikačné problémy s tým súvisiace. V praxi totiž bezvýnimočne dochádza k nesprávnemu postupu zo strany žalobcov, ktorý v konečnom dôsledku môže znamenať neúspech vo veci samej.

• Zabezpečovanie informácií dôležitých pre trestné konanie ako relevantný nástroj odhaľovania organizovanej kriminality 1. časť

Získavanie dôkazov legálnou cestou považujeme za jednu z najväčších slabín súčasného trestného konania. Spoločenský tlak na objasňovanie závažnej trestnej činnosti podľa nášho názoru často spôsobuje zneužívanie inštitútov trestného práva procesného. I keď si nerobíme ambície, že predkladaná vedecká práca venovala priestor všetkým problémom trestného konania v oblasti dokazovania organizovanej kriminality, našou snahou bolo v tomto smere priniesť nové postrehy a rozvinúť tie najkľúčovejšie míľniky, ktoré zároveň vykazujú najvyšší stupeň problematickosti

• Limity nútenej detencie a ochrany zakladných práv s víziou nového detenčného ústavu

Nútená detencia má svoje zákonné limity a musí byť aplikovaná ultima ratio, pri rešpektovaní a dodržaní ľudských práv a slobôd. Na jednej strane je tu predovšetkým potreba chrániť spoločnosť pred násilnými formami správania duševne chorých, ako aj ich ochrana pred samými sebou, na druhej strane psychiatrický a terapeutický prístup k osobám duševne chorým sa ostatné roky podstatne mení. Týmto a mnohým ďalším výzvam bude čeliť aj dlho očakávaný prvý detenčný ústav v Hronovciach.

• Doktrína acte clair po rozsudku Súdneho dvora vo veci C-561/19

Článok 267 ods. 3 ZFEÚ ukladá tzv. súdom poslednej inštancie povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor, ak sa pred nimi rieši otázka týkajúca sa inter alia výkladu práva EÚ. Jednou z výnimiek z predmetnej povinnosti je doktrína acte clair, v zmysle ktorej uvedený súd nemusí iniciovať prejudiciálne konanie, ak o správnej aplikácii práva EÚ neexistujú žiadne pochybnosti. Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-561/19 prispel k objektivizácií doktríny acte clair, predovšetkým zdôraznením, že odlišné smerovanie judikatúry čo len v jedinom členskom štáte musí viesť súd k osobitnej obozretnosti pred jej aplikovaním s povinnosťou dôkladného odôvodnenia svojho postupu.

• Formulácia výroku o určenie vlastníckeho práva v prípade duplicitného zápisu v katastri nehnuteľností

Duplicitne zapísaný vlastník má vždy naliehavý právny záujem na určení vlastníctva, pretože rozhodnutie o určovacej žalobe bude podkladom pre riadny zápis v katastri nehnuteľností formou záznamu podľa § 34 ods. 1 katastrálneho zákona. V sporoch o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prípade duplicitného zápisu v katastri nehnuteľností je prípustný aj negatívny určovací petit, čo však nevylučuje prípustnosť pozitívneho určovacieho petitu.

• Ako odôvodniť súdne povolenie odpočúvania telefónnej komunikácie

Autorsky spracovaný rozsudok z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie – Ako odôvodniť súdne povolenie odpočúvania telefónnej komunikácie.

• Povinnosť advokáta vec s klientom finančne vyporiadať v rámci likvidácie advokátskej kancelárie

Advokát, ktorý po vypovedaní splnomocnenia na zastupovanie zo strany klienta, vec s klientom bezodkladne písomne finančne nevyporiada, dopúšťa sa disciplinárneho previnenia podľa § 56 ods. 1 ZoA, pretože takýmto konaním porušuje povinnosti mu uložené v § 13 AP SAK.