Táto práca bola podporovaná Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-20-0567
Doc. JUDr. Andrea Erdősová, PhD. je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako docentka na Ústave medzinárodného a európskeho práva a vedúca oddelenia Medzinárodného práva súkromného na Fakulte práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Je členkou Slovenskej spoločnosti pre medzinárodné právo.
Prof. JUDr. Jozef Záhora, PhD. je absolventom Akadémie Policajného zboru v Bratislave. V súčasnosti pôsobí ako profesor trestného práva na Ústave verejného práva Fakulty práva Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, kde je zároveň aj vedúcim Oddelenia trestného práva, kriminalistiky a kriminológie. Okrem toho, pedagogicky pôsobí aj na Katedre trestného práva a kriminológie Právnickej fakulty Trnavskej univerzity.
Nútená detencia má svoje zákonné limity a musí byť aplikovaná ultima ratio, pri rešpektovaní a dodržaní ľudských práv a slobôd. Na jednej strane je tu predovšetkým potreba chrániť spoločnosť pred násilnými formami správania duševne chorých, ako aj ich ochrana pred samými sebou, na druhej strane psychiatrický a terapeutický prístup k osobám duševne chorým sa ostatné roky podstatne mení. Týmto a mnohým ďalším výzvam bude čeliť aj dlho očakávaný prvý detenčný ústav v Hronovciach.
Úvod
Samotné slovo detencia pochádza z latinského výrazu detentio, čo v preklade znamená držanie alebo zadržovanie.Bližšie Ferenčíková, S. Detencia v trestnom práve. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2015, s. 30. Vývoj nútenej detencie je možné mapovať ešte od čias staroveku, kde boli mentálne chorí izolovaní od komunity, v stredoveku už začínali pribúdať špecializované zariadenia pre duševné poruchy podobné väzeniam, v skutočnosti ale začiatky terapeutického prístupu k duševne chorému siahajú približne do 18. storočia
V 20. storočí prichádzajú dve podstatné zmeny, ktoré boli pre psychiatriu zásadnými medzníkmi. Jedným z nich bolo zavedenie biologického ponímania duševných porúch, druhým vypracovanie ich klasifikácie. Okrem toho sa psychiatria posunula do sféry exaktných vied. Približne od 60 rokov 20. storočia dochádza vzhľadom na vzrastajúce počty pacientov tendencia k ich postupnej reintegrácii do komunity v snahe napomôcť začleneniu do spoločnosti.Kimhi, R. - Barak, Y. et al.: Police Attitudes Toward Mental Illness and Psychiatric Patients in Israel, J Am Acad Psychiatry Law, Vol. 26, No. 4, 1988
Pokiaľ išlo o spomínanú klasifikáciu, tá nielenže zodpovedala požiadavkám exaktnosti, čo vyjadrovalo nový pohľad na psychiatriu, no pretrvala ako spôsob evidencie chorôb aj do súčasnosti, pravdaže s viacerými zmenami. Aktuálne však, napriek potrebe reflektovať určitú presnú systematiku ochorení, vzniká komplikovanejšia situácia v ich orientácii. V psychiatrickej klasifikácii sú totiž dva popri sebe existujúce a používané klasifikačné systémy. Prvým z nich je klasifikačný systém Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Medzinárodná klasifikácia chorôb, jedenásta revíza (MKCH-11 alebo anglicky ICD-11),WHO releases new International Classification of Diseases (ICD 11), www.who.int/, zverejnené 18/1/2018, [cit. 4/1/2023], dostupné online: https://www.who.int/news-room/detail/18-06-2018-who-releases-new-international-classification-of-diseases-(icd-11) druhým je klasifikačný systém Americkej psychiatrickej spoločnosti Diagnostický a štatistický manuál (DSM). Doteraz je používaná verzia DSM-V-TR (textová revízia), ale ide o neuzavretý proces.American Psychiatric Association: Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders (DSM-5-TR), online system updated, [cit. 4/1/2023], dostupné online: https://www.psychiatry.org/psychiatrists/practice/dsm Odborníci pritom nie sú zajedno v tom, ako hodnotiť zmeny, ktoré klasifikácia prináša.Pečeňák, J.: Klasifikácia v psychiatrii. Bratislava: Univerzita Komenského. 2014. 62 s., ISBN 978-80-223-662-8
Treba pripustiť, čo v jednom rozhovore zdôraznil aj prof. MUDr. Cyril Höschl, ...