Aktuálne úvahy nad trestným činom krádeže vlámaním

Tento príspevok vznikol s podporou a je výstupom riešenia projektu APVV-16-0362 s názvom „Privatizácia trestného práva – hmotnoprávne, procesnoprávne, kriminologické a organizačno-technické aspekty“.

JUDr. Lukáš Michaľov, PhD. absolvoval štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde v súčasnosti pôsobí ako odborný asistent na Katedre trestného práva. V aplikačnej praxi sa ako advokát primárne profiluje na oblasť trestného práva a insolvenčného práva. Zároveň participuje na zabezpečovaní lektorskej činnosti orientovanej na vzdelávanie advokátskych koncipientov v oblasti trestného práva, ktorú organizuje Slovenská advokátska komora. Súčasne je členom Pracovnej skupiny pre trestné právo Slovenskej advokátskej komory.

V súčasnej aplikačnej praxi sa vyskytlo viacero prípadov snáh o povolenie obnovy trestného konania z dôvodu zmeny trestnoprávnej regulácie trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona účinnej od 1. augusta 2019. Prístup všeobecných súdov a, ako sa zdá, aj Ústavného súdu SR, je k uchádzaniu sa o povolenie obnovy konania nanajvýš zdržanlivý a rigorózny. Autor sa zameriava na analýzu vybraných aspektov rozhodovacej činnosti tuzemských súdov, zamýšľa sa nad použiteľnosťou záverov Ústavného súdu ČR a formuluje alternatívny prístup k riešeniu problematiky.

1. Úvod

Aplikácia trestnoprávnej regulácie orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi je nezriedka sprevádzaná pochybeniami rozličnej povahy. Aj z trestného konania môžu rezultovať rozhodnutia, ktoré nespĺňajú zákonné požiadavky.Pozri aj Záhora, J.: Všeobecný výklad o preskúmavaní rozhodnutí. In Ivor, J. – Polák, P. – Záhora, J.: Trestné právo procesné II. Bratislava : Wolters Kluwer, 2017, s. 198. Vylúčenie akýchkoľvek pochybení v rozhodovacích procesoch subjektov trestného konania je predstava utopistického charakteru. Generovaniu nedostatkov sa nemožno vyhnúť ani vtedy, ak by sa v potenciálnej rovine uvažovalo o akokoľvek dokonalej právnej úprave pri súčasnej maximálnej snahe o prijatie právne perfektného rozhodnutia.Szabová, E.: Odvolanie v trestnom konaní. Praha: Leges, 2015, s. 7. Uvedené zakladá nevyhnutnosť existencie opravného konania trestného, ktoré predstavuje procesnú záruku správnosti a zákonnosti vydávaných rozhodnutí.Puchalla, M.: Opravné konanie. In Olej, J. – Romža, S. – Čopko, P. – Puchalla, M.: Trestné právo procesné. Košice : Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2012, s. 216.

Príčinou chýb v samotných rozhodnutiach môže byť penzum skutočností, pričom nie je vylúčené, aby vyšli najavo až po nadobudnutí právoplatnosti konkrétneho rozhodnutia. Takto vznikajú situácie, ktoré nereflektujú požiadavky elementárnej spravodlivosti. Vzniknutý stav je potrebné (možné) riešiť procesne predpísaným spôsobom, konkrétne využitím obnovy konania.

Obnova trestného konania sa obvykle doktrinálne vymedzuje ako mimoriadny opravný prostriedok nasmerovaný proti určitým v zákone ...