Trestný čin krádeže a problematika právnej kvalifikácie pri naplnení znaku vlámania

JUDr. Rastislav HRUŠKA 
prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín 

HRUŠKA, R.: Trestný čin krádeže a problematika právnej kvalifikácie pri naplnení znaku vlámania; Justičná revue, 66, 2014, č. 5, s. 698 – 710. 

Trestný čin krádežePodľa § 247 Trestného zákona, účinného do 31. 12. 2005, ako i podľa § 212 Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006. patrí medzi najčastejšie páchané trestné činy nielen v rámci tzv. majetkovej kriminality, ale aj z hľadiska celkovej štruktúry trestnej činnosti páchanej v Slovenskej republike.Zo štatistickej ročenky o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2012 vyplýva, že v roku 2012 bola podaná obžaloba na celkom 34 835 osôb. Z uvedeného počtu obžalovaných osôb bola obžaloba podaná pre trestný čin krádeže (či už podľa § 247 Trestného zákona účinného do 31. 12. 2005, alebo podľa § 212 Trestného zákona účinného od 1. 1. 2006) celkom na 10 263 osôb, čo predstavuje z celkového počtu obžalovaných osôb takmer 1/3 obžalovaných za daný trestný čin. Vzhľadom na zvýšenú frekvenciu páchania uvedenej trestnej činnosti by sa dalo predpokladať, že právna úprava trestného činu krádeže bude v Trestnom zákone upravená a vyšpecifikovaná takým spôsobom, že z hľadiska potrieb aplikačnej praxe orgánov činných v trestnom konaní a súdov, vzhľadom na značné množstvo dostupnej judikatúry, nebude právne posúdenie skutku vykazujúceho znaky skutkovej podstaty trestného činu krádeže spôsobovať väčšie problémy. Napriek tomu možno konštatovať, že práve po vykonanej rekodifikácii trestnoprávnych kódexov sa v praxi tieto problémy vyskytujú, a to predovšetkým vo vzťahu k právnemu posúdeniu skutku vykazujúceho znaky predmetnej skutkovej podstaty, ak bol skutok z hľadiska objektívnej stránky, resp. konania spáchaný vlámaním.  

Súčasná právna úprava trestného činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona obsahuje znak vlámania na jednej strane v základnej skutkovej podstate obsiahnutej v druhom odseku uvedeného ustanovenia, na strane druhej je tento znak zaradený taktiež medzi závažnejšie spôsoby konania,Pozri § 138 písm. e) Trestného zákona. ktorými možno trestný čin spáchať, a teda patrí z hľadiska jeho systematického zaradenia medzi osobitné kvalifikačné pojmy,Pozri druhý diel piatej hlavy prvej (všeobecnej) časti Trestného zákona. a je obsiahnutý pod písmenom b) vo štvrtom odseku ustanovenia § 212 Trestného zákona. Hoci by sa mohlo zdať, že problematika správnej právnej kvalifikácie skutkov vykazujúcich znaky trestného činu krádeže, v prípade spáchania skutku vlámaním, bola jednoznačne vyriešená,Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 78/2011, prijaté 12. decembra 2011 (publikované tiež v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod číslom R 116/2012). dovolím si poukázať na niektoré súvisiace problémy s takýmto právnym posúdením konania z hľadiska praktickej činnosti najmä orgánov činných v trestnom konaní. Pre úplnosť a komplexné pochopenie uvedenej problematiky, vo vzťahu k prijatým záverom a načrtnutým spôsobom zmeny právnej úpravy trestného činu krádeže, je potrebné poukázať na relevantné legislatívne zmeny, ktoré súčasnej právnej úprave predchádzali.  

Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1962, vymedzil trestný čin krádeže v ustanovení § 247, ktoré bolo z hľadiska jeho systematického členenia zaradené v druhej (osobitnej) časti v deviatej hlave Trestného zákona, nazvanej Trestné činy proti majetku. Pôvodná právna úprava neobsahovala v rámci skutkovej podstaty daného trestného činu znak vlámania. Tento bol do skutkovej podstaty trestného činu krádeže podľa § 247 Trestného zákona zavedený zákonom č. 175/1990 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon, a to s účinnosťou od 1. júla 1990. 

Z dikcie predmetného ustanovenia možno vyvodiť nasledujúce právne závery. Pre trestnosť krádeže v zmysle § 247 ods. 1 Trestného zákona v znení zákona č. 175/1990 Zb. sa vyžadovalo z hľadiska naplnenia znaku objektívnej stránky predmetnej skutkovej podstaty trestného činu prisvojenie si cudzej veci jej zmocnením sa a súčasne spôsobenie na cudzom majetku škody nie nepatrnej. Určujúcim kritériom bola teda výška škody spôsobená protiprávnym konaním páchateľa. 

Naproti tomu z dikcie § 247 ods. 2 Trestného zákona v znení zákona č. 175/1990 Zb. je zrejmé, že samotná výška škody (až do hranice škody nie malej), ako následku páchateľovho konania, je z hľadiska posúdenia otázky trestnosti takéhoto konania páchateľa irelevantná. V prípade predmetnej skutkovej podstaty trestného činu krádeže sa pre naplnenie znaku objektívnej stránky skutkovej podstaty tohto trestného činu vyžadovalo popri prisvojení si cudzej veci jej zmocnením, také konanie páchateľa, ktoré napĺňa znak vlámania. V takomto prípade bolo konanie páchateľa trestné bez ohľadu na výšku spôsobenej škody.  

Možno konštatovať, že podľa tejto právnej úpravy existovali dve základné skutkové podstaty trestného činu krádeže, ktoré boli obsiahnuté v odseku 1 a odseku 2 ustanovenia § 247 Trestného zákona.  

Zo znenia odseku 3 § 247 Trestného zákona v znení zákona ...