Aktuálne otázky zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní

Tento príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia vedeckovýskumného projektu APVV 19-0050: Trestnoprávna ochrana slobody.

Miloš Deset
Trnavská univerzita v Trnave, Právnická fakulta
Katedra trestného práva a kriminológie

Úvod

Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní je jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov, ktorým generálny prokurátor môže rušiť akékoľvek právoplatné rozhodnutia v prípravnom konaní vydané orgánmi činnými v trestnom konaní. Využijúc tento mimoriadny opravný prostriedok, generálny prokurátor môže zrušiť aj uznesenie o vznesení obvinenia (tak ako sa to stalo aj v niektorých medializovaných prípadoch). Takéto rozhodnutie má však hneď niekoľko trestnoprocesných dôsledkov. Okrem toho, že sa podistým zasahuje do určitej stability trestného konania a právnej istoty, zrušením obvinenia sa ďalej o. i. vylučuje trestné stíhanie voči konkrétnej osobe (je možné iba trestné stíhanie vo veci) a taktiež sa vylučuje väzobné trestné stíhanie, keďže osoba, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, už nie je obvinená. Tieto trestnoprocesné dôsledky takéhoto rozhodovania generálneho prokurátora preto zákonite podnietili diskusie odbornej i laickej verejnosti o možnej novelizácii § 363 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“ alebo „TP“). Cieľom tohto príspevku je preto nielen analyzovať príslušnú právnu úpravu, ale aj preskúmať možnosti prípadnej novelizácie právnej úpravy tohto mimoriadneho opravného prostriedku.

Hlavným dôvodom právnej úpravy opravných prostriedkov je úvaha, že akékoľvek rozhodnutie orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov môže byť nesprávne i z objektívneho hľadiska, pretože i napriek snahe o čo najkvalitnejšiu úpravu jednotlivých štádií trestného konania a pri snahe dotknutých orgánov o vecne správne, zákonné a spravodlivé rozhodnutie môže dôjsť, vzhľadom k zložitosti a komplikovanosti skutkových i právnych otázok, k chybám a nedostatkom, ktoré potom ovplyvňujú správnosť účinného rozhodnutia.

Opravné konanie sleduje zámer zvýšiť záruky pri rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní a súdov v tom smere, aby každé rozhodnutie bolo v súlade s požiadavkou zákonnosti a spravodlivosti.

Z hľadiska účelu opravného konania rozlišujeme:

a) všeobecný účel, ktorým je základný cieľ trestného konania, t. j. zabezpečiť, aby trestný čin bol náležite zistený a páchateľ podľa zákona spravodlivo potrestaný; v opravnom konaní veľakrát ide aj o preverenie zákonnosti a správnosti postupu dotknutých orgánov a zaistenie čo najúčinnejšej ochrany zákonných záujmov a práv nielen pre obžalovaných, ale i všetkých ostatných osôb zúčastnených na konaní,

b) ...