Aktuálne k problematike zamestnanosti, sociálnej sféry a dane z príjmov (I. časť)

V daňových zákonoch sú časté odkazy na „sociálne zákony“, a to najmä v prípade fyzických osôb. Je dôležité skúmať, ktoré z plnení poskytovaných podľa „sociálnych zákonov“ sú podľa ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. (ďalej len „ZDP“) od dane oslobodené, ktoré podliehajú zdaneniu, aký majú ďalej vplyv na uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane a nepriamo i daňového bonusu a daňového bonusu na zaplatené úroky, čo možno zahrnúť do daňových výdavkov a pod.

Obsah:

1. Úvod do problematiky

2. Stručný prehľad problematiky

3. Sociálna politika a ekonomický vývoj

4. Zhrnutie daňového aspektu aktívnej politiky trhu práce

5. Sociálna ochrana

5.1 Sociálne poistenie

5.2 Daňový aspekt sociálneho poistenia

• • • 13. a 14. plat
    • Nepravidelný príjem a brigády
    • Dlhodobo nezamestnaná osoba
    • Minimálny a maximálny vymeriavací základ
    • K príjmom profesionálnych športovcov v kolektívnych športoch

6. Zmeny týkajúce sa dávok zo sociálneho poistenia

• • Nemocenské dávky
  • Dôchodkové dávky
  • Úrazové dávky
  • Dávka garančného poistenia
  • Dávka v nezamestnanosti

7. Záver

1. Úvod do problematiky

Prepojenie sociálnej a daňovej sféry je veľmi tesné. V prvom rade nemožno spochybniť, že čím sú vyššie daňové príjmy štátneho rozpočtu, tým viac prostriedkov možno použiť v sociálnej oblasti. V druhom rade platí, že účinné opatrenia v sociálnej sfére, najmä v oblasti podpory zamestnanosti, majú pozitívny vplyv na ekonomický rast, a teda i výnos daní. V tomto aktualizovanom príspevku sa budeme zaoberať aj daňovým aspektom podpory zamestnanosti a sociálnej ochrany.

2. Stručný prehľad problematiky

Sociálna politika patrí k tzv. koordinovaným politikám EÚ. Každý členský štát EÚ má samostatnú sociálnu politiku, ktorá však musí spĺňať aspoň základné kritériá vytýčené Sociálnou chartou Rady Európy. Jednou zo siedmich kľúčových iniciatív stratégie Európa 2020 pre hospodársky rast je iniciatíva Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu. V súčasnosti sa pripravuje zriadenie Európskeho orgánu práce (ELA).

MPSVR SR každoročne pripravuje a predkladá Správu o sociálnej situácii obyvateľstva Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok na rokovanie vlády SR, Hospodárskej a sociálnej rady SR a Výboru Národnej rady SR pre sociálne veci. Správa za rok 2017 bola vzatá na vedomie na rokovaní vlády SR dňa 11. 7. 2018. Významný nástroj na zabezpečovanie znižovania nezamestnanosti predstavujú opatrenia v rámci aktívnej politiky trhu práce.

V zmysle § 9 ods. 2 písm. d) ZDP sú plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov od dane oslobodené, avšak okrem platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 ZDP (z podnikateľskej, inej samostatnej zárobkovej činnosti, prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu). Vynaloženie týchto prostriedkov, prijatých v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 ZDP, na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sa v súlade s § 19 ods. 2 písm. m) ZDP považuje za daňový výdavok, takže v konečnom dôsledku majú neutrálny vplyv na základ dane. Špecificky sa posudzujú príspevky na činnosť pracovného asistenta.

Sociálnu ochranu na Slovensku predstavuje systém sociálneho zabezpečenia, ktorý pozostáva zo sociálneho poistenia, dôchodkového sporenia, štátnej sociálnej podpory a sociálnej pomoci.

Platené poistné na sociálne poistenie je akceptované ako daňový výdavok [§ 19 ods. 3 písm. i), § 6 ods. 9 a 10 ZDP], resp. v prípade závislej činnosti ako suma zni­žujúca zdaniteľné príjmy (§ 5 ods. 8 ZDP). Zároveň poistné platené zamestnávateľom za zamestnanca je (u zamestnanca) od dane oslobodené.

Všetky dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti poskytované Sociálnou poisťovňou zo sociálneho poistenia sú od dane oslobodené v súlade s § 9 ods. 2 písm. a) ZDP. Do vlastných príjmov man­želky (manžela) na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (man­žela) sa však zahŕňajú (§ 11 ods. 4 ZDP). Pri posudzovaní nároku na daňový bonus, ako aj daňový bonus na zaplatené úroky sa na tieto príjmy neprihliada.

Dôchodkové sporenie v súčasnosti tvorí starobné dôchodkové sporenie (II. pilier) a doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier). V zmysle § 9 ods. 2 písm. a) ZDP od dane sú oslobodené všetky dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa § 40 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení v znení n. p., ktorý upravuje postup v prípade úmrtia sporiteľa alebo poberateľa starobného dôchodku.

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie nie sú daňovými výdavkami, ale v limitovanej výške ich možno uplatniť (od 1. 1. 2014) ako nezdaniteľnú časť základu dane.

Príspevky, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca na základe zamestnávateľskej zmluvy, predstavujú u zamestnanca zdaniteľný príjem, u zamestnávateľa limitovaný daňový výdavok.

Od dane sú oslobodené plnenia z poistenia osôb okrem plnenia z poistenia pre prípad dožitia určitého veku a plnenia z doplnkového dôchodkového sporenia.

Príjmy od dane oslobodené sa v daňovom priznaní neuvádzajú.

Plnenia z doplnkového dôchodkového sporenia podliehajú zdaneniu, predstavujú príjem z kapitálového majetku a daň z nich vyberá zrážkou vyplácajúci subjekt [§ 7 ods. 3 a § 43 ods. 3 písm. e) ZDP]. Základom dane je plnenie znížené o zaplatené vklady alebo poistné, pričom v ustanovení § 43 ods. 5 ZDP je upravený postup v prípade preddavkovo uskutočňovaných výplat, a to v nadväznosti na údaje vyhlasované ŠÚ SR. V konečnom dôsledku sa zdaní len príslušný rozdiel, výnos.

Daňovník nemôže (od roku 2011) tento príjem zdanený zrážkou uviesť v daňovom priznaní a zrazenú sumu odpočítať od výslednej dane vyčíslenej v daňovom priznaní.

Súčasť systému sociálnej ochrany na Slovensku tvorí aj štátna sociálna podpora, a to predovšetkým podpora štátu rodinám s nezaopatrenými deťmi. Okrem štátnych sociálnych dávok určených takýmto rodinám ide aj o ďalšie štátne sociálne dávky (ale príspevok na starostlivosť o dieťa je sociálnou dávkou). Tieto plnenia sú v zmysle § 9 ods. 2 písm. b) ZDP od dane oslobodené. Na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka sa štátne sociálne dávky do vlastných príjmov manželky (manžela) nezahŕňajú, ale sociálne dávky sa zahŕňajú.

Štát poskytuje sociálnu pomoc najmä prostredníctvom dávok v hmotnej núdzi, náhradného výživného, podpory náhradnej starostlivosti o deti, príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a podobne.

Pomoc v hmotnej núdzi upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. Kladie sa v ňom dôraz na adresnosť, zásluhovosť, ale aj ochranu tých, ktorí si vlastným pričinením nemôžu alebo nevedia zabezpečiť, resp. zvýšiť príjem vlastnou prácou.

Poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o peňažných príspevkoch“).

Opatrenia sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú pre dieťa, plnoletú fyzickú osobu, rodinu, prípadne skupinu alebo komunitu v zmysle zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom je najmä zabezpečiť predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine a ochranu práv i právom chránených záujmov detí.

Zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov upravuje poskytovanie príspevkov, ktorými štát podporuje náhradnú starostlivosť o dieťa, ako sociálnych dávok, ak náhradnú starostlivosť o dieťa vykonáva osobne na základe rozhodnutia súdu alebo na základe rozhodnutia príslušného orgánu iná fyzická osoba ako rodič.

Kompenzácia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo poskytovaním so­ciálnych služieb podľa zákona č. 448/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Sociálne služby sú službami verejného záujmu a sú poskytované bez dosiahnutia zisku, avšak zákon umožňuje aj poskytovanie sociálnych služieb v rámci podnikania, t. j. s cieľom dosiahnuť zisk.