Aktuálna právna úprava zamestnávania cudzincov s ťažiskom na štátnych príslušníkov tretích krajín

Obsah:

1. Úvod

2. Zamestnávanie držiteľov modrej karty Európskej únie

3. Zamestnávanie osôb, ktoré majú udelený prechodný pobyt na účel zamestnania a/alebo povolenie na zamestnanie

4. Zamestnávanie osôb spĺňajúcich podmienky na zamestnanie bez jednotného povolenia na prácu a zamestnanie, resp. povolenia na zamestnanie

5. Povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretej krajiny

6. Exkurz k zodpovednosti zamestnávateľov a možnosti postihov v zmysle platnej právnej úpravy

7. Zamestnávanie ostatných cudzincov

1. Úvod

V úvode tohto článku je potrebné zadefinovať základné pojmy relevantné pre pracovnoprávnu úpravu zamestnávania osôb, ktoré nie sú občanmi Slovenskej republiky.

Základné rozdelenie poskytuje zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „Zákon o pobyte cudzincov“). V zmysle ust. § 2 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov je cudzincom každý, kto nie je štátnym občanom Slovenskej republiky. Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno nadobudnúť viacerými spôsobmi, konkrétne:

1. zákonným určením štátneho občianstva – za štátneho občana sa v zmysle ust. § 2 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej iba „Zákon o štátnom občianstve“) považuje každý občan, ktorý bol k 31. 12. 1992 štátnym občanom Slovenskej republiky podľa zákona č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky v znení zákona č. 88/1990 Zb.;
2. voľbou štátneho občianstva – kedy si štátne občianstvo Slovenskej republiky mohla do 31. 12. 1993 zvoliť každá osoba, ktorá bola k 31. 12. 1992 štátnym občanom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky;
3. zákonným určením štátneho občianstva maloletých – v prípade, ak sú rodičia občanmi Slovenskej republiky podľa písm. a) vyššie, alebo sa stanú občanmi Slovenskej republiky podľa písm. b) vyššie, toto štátne občianstvo majú aj ich maloleté deti;
4. narodením – štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobúda narodením dieťa, ktorého aspoň jeden rodič je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo bolo narodené na území Slovenskej republiky a jeho rodičia sú bez štátnej príslušnosti, alebo bolo narodené na území Slovenskej republiky rodičom, ktorí sú cudzími štátnymi príslušníkmi a narodením nenadobúda štátne občianstvo žiadneho z nich;
5. osvojením – ak bolo dieťa, ktoré nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, osvojené rozhodnutím súdu Slovenskej republiky osvojiteľom alebo osvojiteľmi, z ktorých aspoň jeden je štátnym občanom Slovenskej republiky, nadobúda týmto osvojením štátne občianstvo Slovenskej republiky;
6. udelením – ...