Na internete je množstvo rôznych zmluvných vzorov, ktoré zvádzajú k ich bezhlavému preberaniu. Dobrý vzor môže poslúžiť ako inšpirácia, ale právny laik by sa nemal spoliehať len na kopírovanie vzorov. Každá situácia, ktorú potrebujeme upraviť zmluvou, môže byť totiž jedinečná. Preto môžeme len odporúčať na vypracovanie konkrétnej zmluvy pomoc odborníka. Aj právne služby (ak nejde o zastupovanie v súdnom spore) podliehajú režimu verejného obstarávania, a teda je potrebné dodržiavať ustanovenia zákona č. 343/2015 Z. z. Pokiaľ však pôjde o v podstate náhodné poradenské služby pri koncipovaní zmlúv, vzhľadom na finančné limity v uvedenom zákone pôjde väčšinou o zákazky s nízkou hodnotou so zjednodušeným spôsobom výberu advokáta (napr. cez prieskum trhu). Pri výbere advokáta taktiež nie je najvhodnejším kritériom len najnižšia cena, ale aj kvalita odvedenej práce (napr. na základe referencií v obdobnej oblasti, akú chceme riešiť).
V tomto článku si povieme niekoľko základných informácií potrebných pre lepšie pochopenie zmluvného práva. Je zameraný na právnych laikov, preto nezachádzame do podrobností a mnohé veci sú zjednodušené pre lepšie pochopenie. Účelom článku nie je naučiť sa robiť zmluvy, ale skôr pochopiť, čo zmluvy sú a ako fungujú. Ako sa hovorilo už dávno – clara pacta, boni amici (jasné zmluvy robia dobrých priateľov). Táto zásada je nakoniec zakotvená aj v ustanovení § 43 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
1 Súkromné právo
Aj v prípadoch, keď uzatvárajú najrôznejšie zmluvy subjekty verejného sektora, v drvivej väčšine pôjde o zmluvy v rámci súkromného práva. V ňom aj subjekty verejného sektora vystupujú nie z pozície nadriadenosti (ako je to vo verejnom práve, napr. keď vydávajú rozhodnutie), ale z pozície rovnosti s druhou stranou. Práve táto rovnosť je jedným z princípov súkromného práva.
Základnými kódexmi súkromného práva sú:
1. zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník („OZ“),
2. zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník („ObchZ“).
Tieto dva zákonníky sa v niečom prelínajú, v niečom sa líšia, pričom platí, že ak niečo nie je upravené Obchodným zákonníkom, spravuje sa to ustanoveniami Občianskeho zákonníka (napr. všeobecné požiadavky na právne úkony, spôsobilosť na právne úkony a pod.). ...