Ako postupovať pri nevyplatení nárokov z pracovného pomeru

Keď pominie šok, potom hnev, zlosť a prekvapenie, s chladnou hlavou je potrebné si zhrnúť základné fakty, skutočnosti a zadefinovať si následný postup v súlade so zákonom. Krok po kroku. Aby bolo všetko tak, ako má byť, keďže sa chceme dostať k želateľnému výsledku.

V prvom rade si musíme objasniť, na čo všetko má zamestnanec od zamestnávateľa nárok v zmysle Zákonníka práce v platnom znení ako základného kameňa právnej úpravy týkajúcej sa pracovnoprávnych vzťahov (ďalej len „Zákonník práce“), a teda čo všetko je zamestnávateľ povinný zamestnancovi platiť, hradiť, poskytovať. Samozrejme, nesmieme zabúdať ani na to, čo zamestnávateľ nesmie, nemôže, nie je oprávnený, či má zakázané vo vzťahu k zamestnancovi.

Základnou informáciou pre obe strany (zamestnávateľ a zamestnanec) je, že výkon práce je odplatnou činnosťou, a preto zamestnanec má nárok na mzdu a zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za odvedenú prácu mzdu. Celú mzdu, so všetkým, čo sa pod týmto pojmom má na mysli.

Podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, príspevok na stravovanie podľa § 152 ods. 3 a 8 Zákonníka práce, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce a iné plnenie poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa Zákonníka práce, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ...