Zodpovednosť advokáta za škodu 1. časť

JUDr. Peter Kerecman, PhD.
advokát

Kerecman, P.: Zodpovednosť advokáta za škodu 1. časť; Bulletin slovenskej advokácie,17, 2011, č. 10, s. 6 - 21.

Advokát pri výkone advokácie môže vstúpiť do zodpovednostných vzťahov rôzneho druhu. Právna zodpovednosť advokáta môže byť občianskoprávna, obchodnoprávna, trestnoprávna (napr. trestný čin pohŕdania súdom), pracovnoprávna (napr. voči koncipientom), ale aj disciplinárna).

Civilnoprávna zodpovednosť advokáta za škodu je predovšetkým zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie. Táto zodpovednosť je definovaná vecne, časovo i osobne. Z hľadiska vecného ide o zodpovednosť za konanie či opomenutie advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. Z hľadiska časového ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú konaním či opomenutím advokáta v časovom úseku, v ktorom je podľa zákona o advokácii povinný klientovi právne služby poskytovať. Z hľadiska osobného ide o škodu spôsobenú klientovi (nie inej osobe). Ide o zodpovednosť záväzkovú. Záväzkovou zodpovednosťou je aj zodpovednosť za škodu spôsobenú na veciach prevzatých od klienta alebo pre klienta. Advokát môže však byť povinným subjektom aj zodpovednosti mimozáväzkovej (najmä za škodu spôsobenú jeho konaním či opomenutím, ku ktorému dôjde vo vzťahu k jeho bývalému klientovi v čase po zániku mandátneho vzťahu alebo vo vzťahu k osobe, ktorej právnu pomoc priamo neposkytol – napr. druhá zmluvná strana zmluvy vypracovanej advokátom pre jeho klienta).

II. Z histórie právnej úpravy zodpovednosti advokáta za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom advokácie

Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi do 31. 12. 1948 upravoval zák. čl. XXXIV/1874 advokátsky poriadok v § 71, podľa ktorého bol „advokát povinný úplne nahradiť všetku škodu, ktorú svojou činnosťou alebo nedbalosťou v úradnom konaní spôsobil inému, či už úmyselne alebo z nedbalosti, ak to nie je možné zákonnými opravnými prostriedkami napraviť. (...) Ani plná náhrada škody neoslobodí advokáta od disciplinárneho alebo trestnoprávneho konania, ktoré sa má vykonať podľa ustanovení tohto zákona“. Išlo o zodpovednosť za zavinenie, pre jej vznik sa vyžadoval úmysel alebo nedbanlivosť (§ 71 prvá veta). Advokát bol zodpovedný za škodu vždy, ak „pokračoval vedome proti právu“.NS RČS, č. 2130 Úr. sb., rozhodnutie zo 7. 6. 1935, sp. zn. Rv III 248/34

Žalobe o náhradu škody nemuselo predchádzať disciplinárne konanie proti advokátovi.Curia, č. 2664/1884

Súd konajúci o náhrade škody posudzoval protiprávnosť konania advokáta samostatne, nebol viazaný disciplinárnym rozhodnutím advokátskej komoryNS RČS, č. 633 Úr. Sb.ani rozsudkom v trestnom konaní.NS RČS, č. 633 Úr. Sb.Priamo v advokátskom poriadku (§ 72) bolo upravené aj premlčanie nároku na náhradu škody: „nárok na náhradu škody s výnimkou zločinu v úradeZák. čl. V/1878 trestný zákonník o zločinoch a prečinoch; zločin porušenia povinnosti právnych zástupcov (§§ 482 - 483); prečin zakázaného vyjavenia cudzieho tajomstva (§§ 328 - 329). sa premlčí, ak nárok nebol uplatnený (...) do dvoch rokov od času, kedy sa poškodený o škode dozvedel“. Disciplinárne konanie proti advokátovi neprerušovalo plynutie premlčacej lehotyNS RČS, č. 633 Úr. Sb.a táto lehota sa nepočítala už dňom, keď sa strana dozvedela, že advokát porušil svoje povinnostiNS RČS, č. 2562 Úr. Sb.(ale dňom, keď sa dozvedela o škode). Za škodu zodpovedal klientovi aj substitút.NS RČS, č. 2136 Úr. Sb., rozhodnutie z 12. 6. 1935. sp. zn. Rv IV 347/34

Podľa Rakúskeho advokátskeho poriadku z roku 1868 (účinný v Čechách do 31. 12. 1948) a ABGB advokát zodpovedal svojmu klientovi vo zvýšenej miereK tomu viac: ROUČEK, F. – SEDLÁČEK, J.: Komentár k československému všeobecnému zákonníku občianskemu a občianske právo platné na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. Praha, Linhart, 1937, Diel. V., str. 769 – 784.

(§ 10, § 11) v súlade s § 1299 – § 1300 ABGB vzťahujúcimi sa na zodpovednosť „odborníkov“ (nazývaných aj „znalcami“), medzi ktorých patrili okrem lekárov či notárov aj advokáti: „Kto sa verejne priznáva k úradu, umeniu (v zmysle artes liberales – pozn.), živnosti alebo remeslu alebo kto, hoci nie je nútený, dobrovoľne prevezme konanie, ktoré vyžaduje zvláštne umelecké znalosti alebo neobyčajnú starostlivosť, potvrdzuje tým, že túto potrebnú starostlivosť a nevyhnutné, nie obyčajné, znalosti má, a preto musí zodpovedať za ich nedostatok. Ak však vedel ten, kto mu vec zveril, o jeho neskúsenosti alebo ak to mohol vedieť pri obvyklej pozornosti, je aj on zároveň vinný nedbanlivosťou“. Bolo judikované, že takto advokát zodpovedal, ak dal vykonať exekúciu napriek tomu, že vymáhaný dlh bol predtým už zaplatený;Gl. U. N. F., č. 478

v prípade, ak jeho podanie nemalo náležitosti, ak to viedlo k jeho zamietnutiu;Vážny, č. 4516ak vydal peniaze z úschovy pred splnením dojednaných podmienok;Vážny, č. 8150za oneskorené podanie odvolania, avšak iba v prípade, že ak by bolo podané včas, malo by za pravidelného chodu vecí úspech, hoci nemožno vyžadovať na to presný dôkaz.Vážny, č. 10.883, Vážny, 8902Advokát spoluzodpovedal podľa judikatúry za vykonanie protiprávneho príkazu klienta.Gl. U., č. 15.793

Ak konal advokát v mene klienta po zániku plnomocenstva, zodpovedal ako konateľ bez príkazu.Gl. U. N. F., č. 7130

Ak vystupoval pri dojednávaní dohody síce formálne ako zástupca len jednej zo strán, v skutočnosti však ako poradca obidvoch strán, zodpovedal obidvom stranám.Vážny, č. 10.565

Podľa § 1300 prvá veta ABGB „znalec je aj vtedy zodpovedný, ak dá z nedbanlivosti škodlivú radu za odmenu vo veciach svojho umenia alebo znalosti“. Nedbanlivostné poskytnutie vadnej radyNapr. rada, aby klient plnil dlh do úschovy súdu, hoci správne mal plniť priamo veriteľovi.za odplatu zakladalo zodpovednosť advokáta, ak sa klient radou aj skutočne riadil a v príčinnej súvislosti s tým mu vznikla škoda. Advokát zodpovedal vtedy, ak išlo o zrejmé pochybenie proti predpisom, o ktorých je možné predpokladať, že museli byť advokátovi známe,Gl. U. N. F., č. 7130nezodpovedal však za nesprávny názor o (v praxi) spornom výklade (určitého) ustanovenia.Vážny, č. 11.231

Zák. č. 322/1948 Zb.o advokácii (účinný 1. 1. 1949 – 31. 12. 1951) bližšie ustanovenia o zodpovednosti za škodu neobsahoval. Jeho prioritou bolo poštátnenie advokácie. Podmienky zodpovednosti sa riadili všeobecnou úpravou zodpovednosti za škodu uhorského obyčajového práva až do nadobudnutia účinnosti Občianskeho zákonníka z roku 1950. Zodpovednosť za škodu spôsobenú činnosťou/nečinnosťou advokáta bola naďalej zodpovednosťou za zavinenie.

Podľa § 7 zák. č. 114/1951 Zb. o advokácii účinného od 1. 1. 1952 do 18. 7. 1963 „za škodu spôsobenú pri poskytovaní právnej pomoci zodpovedajú advokát alebo iný člen pracovného kolektívu, ktorý škodu zavinil, a advokátska poradňa rukou spoločnou a nerozdielnou“. Zodpovednosť advokáta bola zodpovednosťou za zavinenie podľa § 337 a nasl. zák. č. 141/1950 Zb.Občiansky zákonník. Podľa § 337 „kto úmyselne alebo z nedbanlivosti poškodí iného porušením záväzku alebo inej právnej povinnosti, je povinný škodu nahradiť“. Zákon o advokácii riešil iba otázku, kto je zodpovedným subjektom – zodpovednosť advokáta bola priama a prvoradá, zodpovednosť advokátskej poradne odvodená. Obsah a rozsah náhrady škody sa riadili všeobecnými predpismi 16. hlavy Občianskeho zákonníka z roku 1950. Vyskytol sa aj názor, že klientovi zodpovedala iba advokátska poradňa a advokát potom zodpovedal za zavinenú škodu len advokátskej poradni.BUREŠ, K.: Zodpovednosť advokáta za právny názor. Zprávy advokacie, 1 – 2/1962, str. 13.

Tento názor sa premietol do novej právnej úpravy. Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 57/1963 Zb.o advokácii účinného od 19. 7. 1963 do 31. 12. 1975 „za škodu spôsobenú advokátom alebo iným pracovníkom ...