Zamestnávateľ mi nedáva stravné lístky, čo s tým?

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej Zákonník práce) striktne určuje nielen povinnosti zamestnancovi, ktoré musí dodržiavať pri výkone svojej práce pre zamestnávateľa.

Zákonník práce zároveň prísne určuje pravidlá zamestnávateľovi, ktoré sú preňho záväzné voči každému zamestnancovi.

Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou.

Prispievanie zamestnancom na stravu je jednou zo základných povinností ich zamestnávateľa.

Strava, ako i pitný režim by mali patriť v súčasnosti medzi štandardné spôsoby rešpektovania ľudskej dôstojnosti v osobe každého zamestnanca.

Fakty ohľadom stravovania zamestnancov sú všeobecne známe obom stranám: zamestnávateľovi i zamestnancovi:

• Zamestnávateľ je podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.

• Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších ...