Článok je zameraný na proces, ktorý súvisí s voľbou zamestnaneckej rady, a to od voľby – volebné právo (aktívne, pasívne), vytvorenie volebnej komisie, ako aj na práva zamestnaneckej rady, jej spolupôsobenie s odborovou organizáciou a jej zánik.
Právna úprava zastupovania zamestnancov všeobecne
Právna úprava zastupovania zamestnancov je obsiahnutá v desiatej časti Zákonníka práce (“kolektívne pracovnoprávne vzťahy“). Spôsob účasti zamestnancov na rozhodovaní zamestnávateľa môže byť buď priamy, alebo prostredníctvom ich zástupcov. Paragraf 229 ods. 4 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) vyjadruje formy účasti prostredníctvom zástupcov zamestnancov. Ide o: a) spolurozhodovanie, b) prerokovanie, c) právo na informácie, d) kontrolnú činnosť. Kto je zástupca zamestnancov, vymedzuje § 11a ZP.
Mnohé otázky spojené so zamestnaneckými radami Zákonník práce neupravuje. Z tohto hľadiska je vhodné sa inšpirovať voľbami, ktoré upravujú iné právne predpisy (napr. do NR SR). Zároveň právna úprava v SR bola do určitej miery inšpirovaná právnou úpravou v Nemecku (ktorá je podstatne podrobnejšia), a preto je vhodné hľadať inšpiráciu aj v právnom poriadku tohto štátu. Názov zákona v nemeckom jazyku Betriebsverfassungsgesetz a v anglickom preklade Works constitution act. Text zákona v nemeckom a anglickom znení:
http://www.gesetze-im-internet.de/englisch_betrvg/index.html
I. Zamestnanecká rada – vymedzenie pojmu
Zamestnanecká rada je istá forma alternatívneho sociálneho partnera (k odborovej organizácii, čo však nevylučuje ich súbežné pôsobenie u zamestnávateľa) pre zamestnávateľa. Podľa § 11a ZP zamestnanecká rada patrí medzi zástupcov zamestnancov.
Zamestnanecká rada je definovaná v § 233 ods. 1 ZP. Je to orgán, ktorý zastupuje všetkých zamestnancov zamestnávateľa. Z definície je potrebné vysvetliť dve slová:
1. orgán – zamestnanecká rada nemá právnu subjektivitu – hmotnoprávnu (na rozdiel od odborovej organizácie nie je subjektom práva a ani nemôže uzatvárať zmluvy a vstupovať do právnych vzťahov), procesnoprávnu (nemôže byť účastníkom konania), deliktuálnu (nemôže niesť zodpovednosť za škodu),
2. zastupovanie všetkých zamestnancov – zamestnanecká rada zastupuje aj tých zamestnancov, ktorí sa nezúčastnili voľby zamestnaneckej rady (nechceli alebo nemohli), a zastupuje aj zamestnancov, ktorí sú napríklad členmi odborovej organizácie (tam, kde zákon v rámci rozdelenia práv priznáva nejaké právo zamestnaneckej rade a nie odborovej organizácii).
Zamestnanecká rada nevytvára nadpodnikové štruktúry (resp. zákon neupravuje žiadne nadpodnikové štruktúry zamestnaneckých rád, vzhľadom na slobodu združovania sa nemožno vylúčiť, že vznikne nejaké združenie na presadzovanie záujmov zamestnaneckých rád) a pôsobí len na úrovni podniku (zamestnávateľa).
II. Vznik zamestnaneckej rady
a) kedy má alebo môže vzniknúť zamestnanecká rada?
Zákonník práce upravuje postavenie zamestnaneckej rady. Viacero zamestnávateľov si teda kladie otázku, či sú povinní zamestnaneckú radu vytvoriť. V niektorých prípadoch zahraničný vlastník tlačí na vytvorenie zamestnaneckej rady (niekedy európskej zamestnaneckej rady – tá postupuje podľa iných ustanovení Zákonníka práce – § 241 a nasl. slúži na iné účely). Zamestnanci nie vždy vyvinú iniciatívu na jej vytvorenie.
Príklad č. 1:
Zamestnávateľ zamestnáva 150 zamestnancov. Je tento zamestnávateľ povinný vytvoriť zamestnaneckú radu? Môže vydať pokyn zamestnancom, aby si vytvorili zamestnaneckú radu?
Zákonník práce (na rozdiel od právnych úprav v niektorých iných štátoch) nestanovuje povinnosť mať v podniku zástupcu zamestnancov (t. j. ani odborovú organizáciu, ani zamestnaneckú radu). Vytvoriť ju môžu len zamestnanci na základe pravidiel stanovených v Zákonníku práce.
Príklad č. 2:
Zamestnanci sa obrátili na zamestnávateľa s požiadavkou vytvorenia zamestnaneckej rady. Je zamestnávateľ povinný nechať na pracovisku pôsobiť zamestnaneckú radu a ich žiadosti vyhovieť?
Zamestnávateľ má byť súčinný, ak zamestnanci chcú vytvoriť zamestnaneckú radu a je povinný akceptovať jej vytvorenie na pracovisku v prípade, ak sa splnia podmienky podľa Zákonníka práce. Zamestnanci majú právo na vytvorenie zamestnaneckej rady, ak sú splnené podmienky podľa § 233 ZP.
Príklad č. 3:
Ide o tú istú situáciu ako v príklade č. 2, ale počet zamestnancov je 40. Majú právo na vytvorenie zamestnaneckej rady? Môže zamestnávateľ umožniť vzniknutie zamestnaneckej rady, aj ak nie je naplnený minimálny počet zamestnancov podľa Zákonníka práce, ktorý sa vyžaduje na jej vytvorenie?
Zamestnanci nemajú právo na vytvorenie zamestnaneckej rady a u zamestnávateľa nemôže vzniknúť zamestnanecká rada, pretože nie je splnená podmienka, že zamestnávateľ zamestnáva najmenej 50 zamestnancov. Ide zároveň o kogentné ustanovenie, t. j. aj keby s tým zamestnávateľ súhlasil, právna úprava neumožňuje vytvorenie zamestnaneckej rady, ak je počet zamestnancov nižší ako 50. V tomto prípade (keďže je splnená podmienka, že zamestnávateľ zamestnáva najmenej troch zamestnancov) môže vzniknúť zamestnanecký dôverník.
Príklad č. 4:
Zamestnávateľ zamestnáva 70 zamestnancov. Tí požiadajú zamestnávateľa o uskutočnenie volieb zamestnaneckého dôverníka. Je povinný im vyhovieť?
Zamestnávateľ nie je povinný požiadavke vyhovieť, pretože nie je splnená podmienka, že zamestnávateľ zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. U tohto zamestnávateľa (má najmenej 50 zamestnancov) môže vzniknúť len zamestnanecká rada.
Príklad č. 5:
U zamestnávateľa, kde pôsobí zamestnanecký dôverník, stúpol počet zamestnancov nad 50, má vzniknúť zamestnanecká rada? Zaniká funkcia zamestnaneckého dôverníka, ak zamestnávateľ začne zamestnávať 50 a viac zamestnancov?
Zákonník práce nerieši takúto situáciu. Zároveň podľa Zákonníka práce dôvodom zániku funkcie zamestnaneckého dôverníka nie je nárast počtu zamestnancov na 50 a viac. Naopak, dôvodom zániku zamestnaneckej rady podľa Zákonníka práce je pokles zamestnancov u zamestnávateľa na menej ako 50. Pri raste počtu zamestnancov nad 50 (ak má ísť o jav trvalý) by zamestnanci mali zvážiť vytvorenie zamestnaneckej rady. Pri striktnej interpretácii zákona u takéhoto zamestnávateľa zamestnanecký dôverník pôsobiť nemôže. Napr. § 281 ods. 3 ...