Zhrnutie:
Článok sa zameriava na pracovnoprávne aspekty preradenia zamestnanca v taxatívne uvedených prípadoch. Preradenie zamestnanca predstavuje zmenu v druhu vykonávanej práce (v niektorých prípadoch je spojená po dohode so zamestnancom aj so zmenou v mieste výkonu práce), ktorá je vyvolaná určitými okolnosťami, na ktoré musí zamestnávateľ reagovať. V článku autor rozoberá:
- pojem preradenie zamestnanca,
- povinnosť zamestnávateľa preradiť zamestnanca na inú prácu a okruhy dôvodov, ktoré vyžadujú preradenie zamestnanca, ako sú napr. dlhodobá strata spôsobilosti vykonávať prácu, choroba z povolania, tehotenstvo, nespôsobilosť na nočnú prácu a pod.,
- spôsob preradenia zamestnanca či už v rámci pracovnej zmluvy, alebo mimo rámca pracovnej zmluvy,
- charakteristika práce, na ktorú sa zamestnanec preraďuje,
- povinnosť zamestnávateľa prerokovať dôvod a dobu preradenia,
- preradenie zamestnanca bez jeho súhlasu,
- lekárske vyšetrenie zamestnanca v súvislosti s preradením zamestnanca.
1. Pojem preradenie zamestnanca
Preradenie zamestnanca predstavuje zmenu v druhu vykonávanej práce (v niektorých prípadoch je spojená po dohode so zamestnancom aj so zmenou v mieste výkonu práce), ktorá je vyvolaná určitými okolnosťami. Základným pravidlom, ktoré je pri preradení zamestnanca potrebné sledovať, je § 54 ZP, podľa ktorého dohodnutý obsah pracovnej zmluvy (t. j. aj druh práce, miesto výkonu práce, mzdové podmienky a pod.) možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne. V nadväznosti na to § 55 ZP obsahuje pravidlá, kedy sa zamestnávateľ musí, resp. má snažiť o preradenie zamestnanca na inú prácu, a to v rámci dojednaného obsahu pracovnej zmluvy alebo mimo rámca dojednaného obsahu pracovnej zmluvy.
POZNÁMKA
Podľa § 55 ods. 1 ZP vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v odsekoch 2 a 4.
2. Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy vo väzbe na preradenie zamestnanca
Základom pracovnoprávnych vzťahov je pracovná zmluva, pričom § 43 ods. 1 ZP vymedzuje, že medzi podstatné náležitosti pracovnej zmluvy patrí aj:
- druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
- miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto).
a) Druh práce
Druh práce je podstatná náležitosť pracovnej zmluvy. Zákon nestanovuje šírku nastavenia druhu práce. Môže byť nastavený širšie (čím sa zvyšuje dispozičné oprávnenie zamestnávateľa určovať prácu podľa pracovnej zmluvy) alebo užšie (čím sa znižuje dispozičné oprávnenie zamestnávateľa určovať prácu podľa pracovnej zmluvy). Dojednanie druhu práce musí byť dostatočne určité, aby išlo o platné dojednanie tejto podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy (pozri aj § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“).
V pracovnej zmluve možno uviesť jeden druh práce (napr. školník) alebo vymedziť druh práce aj kumulatívne (napr. dva druhy práce – školník a kotolník) alebo alternatívne (bude sa vykonávať jeden alebo druhý druh práce).
POZNÁMKA
Druh práce je širším pojmom ako pracovná činnosť. V rámci druhu práce sa bude vykonávať súbor rôznych pracovných činností. V rámci druhu práce sa označuje konkrétna pozícia – upratovačka, školník, vrátnik pričom v rámci stručnej charakteristiky sa opisuje, čo zamestnanec bude vykonávať (čo je jeho pracovná náplň).
b) Miesto výkonu práce
Podľa § 43 ods. 1 písm. b) ZP sa ako podstatná náležitosť pracovného pomeru uvádza miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto). Z obsahu písmena b) možno odvodiť, že miesto výkonu práce sa dá nastaviť dostatočne široko.
Miesto výkonu práce je možné určiť kumulatívne (viac miest výkonu práce – napr. zamestnávateľ má dve či niekoľko prevádzok v meste a zamestnanec pracuje v dvoch z nich – „aj – aj“) alebo alternatívne (práca sa bude vykonávať na jednom alebo druhom mieste výkonu práce – napr. zamestnanec bude pracovať na jednom z dvoch možných miest výkonu práce, ale nebude paralelne vykonávať prácu na dvoch miestach výkonu práce – „buď – alebo“).
Pri určení miesta výkonu práce sa vyžaduje dodržanie základnej požiadavky určitosti právneho úkonu (zmluvy), aby bolo možné určiť, kde bude zamestnanec vykonávať prácu, inak hrozí riziko neplatnosti pracovnej zmluvy.
Dohodnuté miesto výkonu práce určuje rozsah dispozičného oprávnenia zamestnávateľa voči zamestnancovi. Zamestnávateľ môže zamestnancovi prikázať vykonávať prácu len na mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce (s určitými výnimkami – § 57 ZP – určenie pracovnej cesty). Zamestnanec je povinný riadiť sa pokynmi zamestnávateľa, ktorými sa konkretizuje obsah pracovnej zmluvy.
POZNÁMKA
Miesto výkonu práce sa musí odlíšiť od pracoviska zamestnanca. Pracovisko je konkrétne miesto, kde zamestnanec vykonáva prácu (napr. dielňa).
3. Povinné preradenie zamestnanca na inú prácu – okruhy dôvodov
Paragraf 55 ods. 2 ZP upravuje situácie, kedy je zamestnávateľ povinný preradiť zamestnanca na inú prácu, pretože nastala jedna zo skutočností uvedených ...
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies