Použitie motorového vozidla zamestnanca na pracovnú cestu

Rozhodnutie o tom, či môže použiť zamestnanec na pracovnú cestu iné vozidlo ako zamestnávateľove, nie je vecou zamestnanca, ale zamestnávateľa. V príspevku sa budeme venovať cestovným náhradám, ktoré vypláca zamestnávateľ zamestnancovi za použitie iného vozidla, ako je vozidlo zamestnávateľa, na pracovnú cestu.

Z uvedeného dôvodu je potrebné hneď na začiatku uviesť, že:

• cestovné náhrady sú u zamestnanca príjmom, ktorý nie je považovaný podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZDP) za príjem zo závislej činnosti, tzn. že nie je u zamestnanca zdaniteľným príjmom. Podmienkou je, že zamestnávateľ vypláca zamestnancovi cestovné náhrady len vo výške ustanovenej zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len ZCN),
• cestovné náhrady sú u zamestnanca zdaniteľným príjmom vtedy, ak mu ich zamestnávateľ vyplatí vyššie, ako ustanovuje ZCN. Zdaniteľným príjmom je u zamestnanca suma, ktorá prevyšuje limity ustanovené ZCN a v príslušných opatreniach,
• cestovné náhrady sú u podnikateľa (bez rozdielu, či ide i podnikajúcu FO alebo PO) podľa § 19 ods. 2 písm. d) ZDP daňovým výdavkom do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa ZCN,
• cestovné náhrady nie sú u podnikateľa daňovým výdavkom, ak ich zamestnávateľ vypláca zamestnancom vyššie, ako ustanovuje ZCN. Daňovým výdavkom nie je suma, ktorá prevyšuje limity ustanovené v ZCN a náhrady, ktoré sú vyplácané zamestnancom v rozpore so ZCN a ZDP.

Pracovná cesta zamestnanca

Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. d) ZDP sú daňovým výdavkom zamestnávateľa cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa osobitného predpisu, ktorým je ZCN. Tzn. že v zmysle uvedeného ustanovenia má zamestnávateľ povinnosť vyplatiť zamestnancovi cestovné náhrady do výšky podľa ZCN, ak na pracovnú cestu, ktorú zamestnanec uskutočnil na základe pokynu zamestnávateľa, použil iné MV, ako je MV zamestnávateľa.

– Pracovná cesta

V znení ustanovenia § 2 ods. 1 ZCN je pracovnou cestou čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko vrátane výkonu práce v tomto mieste až do skončenia pracovnej cesty, tzn. návratu zamestnanca.

– Zahraničná pracovná cesta

Podľa § 2 ods. 2 ZCN je zahraničnou pracovnou cestou časť pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta sa začína aj končí v zahraničí.

– Pravidelné pracovisko zamestnanca

Pravidelné pracovisko zamestnanca je v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZCN miesto, ktoré má zamestnanec písomne dohodnuté v pracovnej zmluve so svojím zamestnávateľom.

Ak nemá zamestnanec takéto miesto dohodnuté, považuje sa za pravidelné pracovisko miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len dohody).
U zamestnancov, ktorí často menia pracovisko z dôvodu osobitnej povahy povolania (napríklad stavebné práce, montážne práce, cestujúci predajcovia, vodiči motorových vozidiel a podobne), je možné ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu zamestnanca.
Miesto pravidelného pracoviska je dôležité a rozhodujúce pre stanovenie výšky cestovných náhrad a malo by byť určené konkrétnou adresou alebo názvom obce.

–Čo nie ...