Oprávnená držba – jeden z predpokladov vydržania

JUDr. Radomír JAKAB
Fakulta verejnej správy UPJŠ

JAKAB, R.: Oprávnená držba – jeden z predpokladov vydržania; Justičná revue, 62, 2010, č. 6-7, s. 788 – 795.

I. CHARAKTERISTIKA VYDRŽANIA

Inštitút vydržania je jedným z historických právnych inštitútov, ktorý poznalo už rímske právo. Postupne sa tento inštitút stal súčasťou právnych poriadkov mnohých ďalších štátov. Bol zakomponovaný do moderných občianskoprávnych kódexov, ktoré boli zdrojom inšpirácie aj slovenského právneho poriadku (BGB, ABGB a pod.); zároveň našiel svoje miesto aj v rámci uhorského obyčajového práva uplatňujúceho sa na území Slovenska do roku 1951. V roku 1950 bol prijatý zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, účinný od 1. januára 1951, ktorý upravoval vydržanie v ust. § 115 a nasl. Tento zákon bol s účinnosťou od 1. apríla 1964 nahradený zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ktorý po rozsiahlych novelách platí do dnešného dňa. Na počiatku svojej účinnosti však tento zákon inštitút vydržania neupravoval. Totiž, jeho podstata nebola v tom čase v súlade s právno-politickou predstavou o vlastníctve v socialistickom štáte.In: PETR, B.: Vydržení v českem právu; C. H. Beck, Praha, 2002, s. 45: „Vydržanie ako inštitút však z nášho práva nevymizlo úplne – vtedajší zákon o medzinárodnom obchode ho rešpektoval a stanovil dobu pre vydržanie v dĺžke troch rokov, pričom jeho predpokladmi bola držba, jej oprávnenosť a jej neprerušenosť.“ Opätovné oživenie vydržania nastalo až počnúc 1. aprílom 1983, kedy nadobudla účinnosť novela Občianskeho zákonníka č. 131/1982 Zb. V súčasnosti je vydržanie upravené v ust. § 134 Občianskeho zákonníka. Vyššie uvedené právne úpravy, aj napriek ich neúčinnosti, majú i v súčasnosti právnu relevanciu, keďže právna prax pri posudzovaní splnenia podmienok vydržania musí mnohokrát nazrieť aj do hlbšej minulosti – do právnej úpravy účinnej v relevantnom čase. V niektorých prípadoch bude potrebné aplikovať aj intertemporálne ustanovenia, t. j. také ustanovenia, ktoré riešia situáciu, keď sa predpoklady vydržania začali plniť za účinnosti skoršej úpravy, no zavŕšili by sa až za účinnosti ďalšej právnej úpravy.Takými sú napr. ust. § 566 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, ust. § 854 a § 860 Občianskeho zákonníka, ust. § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka.

Účelom inštitútu vydržania je ...