Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami

Mgr. Ing. František VOJTUŠ
vyšetrovateľ PZ
národná protizločinecká jednotka
národnej kriminálnej agentúry Prezídia PZ

VOJTUŠ, F.: Nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami; Justičná revue, 68, 2016, č. 6-7, s. 763 – 780.

V praxi sa v ostatnom čase vyskytli rôzne názory na výklad pojmu rozsah činu a z neho vyplývajúce stanovenie právnej kvalifikácie konania páchateľa pri trestnom čine nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 a § 295 Trestného zákona,Zákon č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, ďalej v texte len „Trestný zákon“. najmä medzi orgánmi činnými v trestnom konaní a súdmi.Orgánom činným v trestnom konaní sa v zmysle § 10 ods. 1 Trestného poriadku rozumie prokurátor a policajt. Jadrom problému je stanovenie, z akých kritérií sa má vychádzať pri určovaní rozsahu tohto trestného činu, pričom nie je vylúčené, že obdobné problémy môžu nastať aj v prípade skutkových podstát iných trestných činov, ktoré obsahujú ako znak skutkovej podstaty pojem „rozsah činu“. Predmetná problematika sa stala v súčasnosti aktuálnou aj v súvislosti s teroristickými útokmi v Paríži, kde páchatelia použili pri ich páchaní výbušniny a hromadne účinné zbrane. Je otázkou, ako by sa mal takýto skutok, z pohľadu súčasného prístupu slovenských súdov pri určovaní rozsahu činu a jeho kategorizácii právne kvalifikovať so zameraním na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 a § 295 Trestného zákona, ktorého by sa bezpochyby títo páchatelia podľa slovenského Trestného zákona, okrem iných trestných činov, dopustili.V tomto prípade sa budeme venovať výhradne otázke rozsahu činu a jeho vplyvu na právnu kvalifikáciu skutku v prípade trestného činu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 a § 295 Trestného zákona, abstrahujúc, že páchatelia svojim členstvom v teroristickej skupine naplnili kvalifikovanú skutkovú podstatu tohto trestného činu aj z tohto dôvodu (ako členovia nebezpečného zoskupenia v zmysle § 141 Trestného zákona).

K pojmu rozsah činu a k jeho určovaniu

Pojem rozsah činu, obdobne ako pojem prospech, ako znaky skutkovej podstaty trestného činu, nie sú v Trestnom zákone legálne definované.V článku je rozoberaný pojem rozsah činu v užšom význame, teda ako znak skutkovej podstaty trestného činu. Pod pojmom rozsah činu však v širšom ponímaní možno rozumieť aj celkovú šírku samotného trestnoprávne relevantného konania páchateľa, charakterizujúcu súhrn všetkých trestných činov, ktorých sa páchateľ svojim konaním dopustil, prejavujúci sa zvyčajne ako jednočinný súbeh trestných činov (rôznorodý, rovnorodý). Nie je nám známe, že by sa súdna prax alebo odborná verejnosť zaoberala bližším definovaním samotného pojmu rozsah činu ako znaku trestného činu (na rozdiel napríklad od pojmu škoda spôsobená trestným činom).Pomerne často je rozoberaná v odborných článkoch, publikáciách, ako aj súdnych rozhodnutiach problematika určovania, resp. stanovovania rozsahu činu (jeho kategorizácia) vo vzťahu k trestnému činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 a § 172 Trestného zákona. K tomu pozri napr. R 120/2014, Mag. Mgr. M. Para: Nedostatky v stanovovaní hodnoty omamných látok; Bulletin slovenskej advokácie č. 10, 2009, s. 17 – 22. BURDA, E. et al.: Trestný zákon. Osobitná časť. Komentár. II. diel; 1. vyd., Praha: C. H. Beck, 2011, s. 271 – 275. Samotný Trestný zákon neurčuje definíciu rozsahu činu, avšak v ustanovení § 125 ods. 1 Trestného zákona stanovuje spôsob určenia veľkosti rozsahu činu, teda jeho kategorizáciu.V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR, sa uvedené kritériá použijú aj pri pojme „väčšie množstvo“ pri prečine nepovolenej výroby liehu podľa § 253 ods. 1 Trestného zákona. K tomu pozri R 12/2015, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2015, s. 13 – 14, dostupné na: http://www.nssr.gov.sk/data/files/1025_stanoviska_rozhodnutia_2_2015.pdf

Podľa § 125 ods. 1 Trestného zákona – škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

Legislatívne boli kritériá na určovanie (tzv. kategorizácia) rozsahu činu prvýkrát upravené zákonom NR SR č. 248/1994 Z. z., ktorým sa novelizoval Trestný zákon č. 140/1961 Zb.,Zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ďalej len „Trestný zákon č. 140/1961 Zb.“, ak v texte nie je uvedené inak. a to vrátane vtedajšieho ustanovenia § 89 ods. 14, ktoré po novele znelo: „Škodou nie nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca najmenej dvojnásobok najnižšej mesačnej mzdy, škodou nie malou sa rozumie suma dosahujúca najmenej šesťnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej dvadsaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej stonásobok takej mzdy a škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej mzdy. Tieto hľadiská sa použijú obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.“Zákon NR SR č. 248/1994 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a zákon o priestupkoch.

Samotný pojem rozsah činu, nevzťahujúci sa ku kategóriám škody spôsobenej trestným činom alebo k prospechu získanému trestným činom, ako znak skutkovej podstaty trestného činu (či už základnej, alebo kvalifikovanej), je obsiahnutý v skutkových podstatách viacerých trestných činov definovaných v osobitnej časti Trestného zákona, ktorých prehľad je uvedený ďalej.

Pri trestných činoch ohrozujúcich život a zdravie ide o skutkové podstaty trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, podľa § 172 ods. 2 písm. e), podľa § 172 ods. 3 písm. c) alebo podľa § 172 ods. 4 písm. c) Trestného zákona.

Pri trestných činoch proti majetku ide o skutkové podstaty trestných činov: neoprávnené používanie cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 4 písm. a) Trestného zákona a podľa § 217 ods. 4 písm. a) Trestného zákona; neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods. 3 písm. b) alebo podľa § 219 ods. 4 písm. a) Trestného zákona; falšovanie a pozmeňovanie identifikačných údajov motorového vozidla podľa § 220 ods. 4 písm. a) Trestného zákona; subvenčný podvod podľa § 225 ods. 2 Trestného zákona; zavinený úpadok podľa § 228 ods. 1 Trestného zákona; poškodzovanie a znehodnocovanie archeologického dedičstva podľa § 249 ods. 2 písm. c), podľa § 249 ods. 3 písm. a), podľa § 249 ods. 4 písm. a) Trestného zákona; falšovanie predmetov kultúrnej hodnoty podľa § 249a ods. 2 písm. b), podľa § 249a ods. 3 písm. b), podľa § 249a ods. 4 písm. a) Trestného ...