Oprávnené použitie zbrane ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť činu v trestnom práve hmotnom

JUDr. Eduard Burda
interný doktorand
Katedra trestného práva,
kriminalistiky a kriminológie
Právnickej fakulty UK v Bratislave

Burda E.: Oprávnené použitie zbrane ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť činu v trestnom práve hmotnom. Bulletin slovenskej advokácie, 13, 2007, č. 9, s. 18 - 29.

1. Filozofia oprávneného použitia zbrane

„Podstata oprávneného použitia zbrane ako jednej z okolností vylučujúcich protiprávnosť spočíva v tom, že za určitých podmienok upravených zákonom (zákonmi) možno použiť zbraň v súlade s jej účelom, aj keď nejde o prípad krajnej núdze alebo nutnej obrany.“Polák, P.: Okolnosti vylučujúce trestnú zodpovednosť a protiprávnosť činu. In: Ivor, J. a kol.: Trestné právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava : IURA EDITION, 2006, s. 172.

Ide o špeciálny prípad výkonu práva a povinnosti, ktorý je schopný zasiahnuť do základných ľudských práv a slobôd tak výrazným spôsobom (napr. i zbaviť človeka života), že si zasluhuje osobitnú pozornosť i samostatnú úpravu v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení zákona č. 650/2005 Z. z. (ďalej len „TZ“). Navyše, historicky oprávnené použitie zbrane obsahoval Trestný zákon už v čase, keď si výkon práva a povinnosti svoje miesto v jeho znení ešte nenašiel ( upravovala ho iba teória a judikatúra).

Existencia oprávneného použitia zbrane v TZ je založená na nasledujúcich ideových princípoch:

a) princíp dosahovania dôležitých cieľov nebezpečnými prostriedkami pripúšťa, že v spoločnosti je nevyhnutné niektoré spoločensky prospešné ciele dosiahnuť použitím prostriedku, ktorý môže byť v „nesprávnych rukách“ ľahko a veľmi účinne zneužitý, napríklad zbrane. Týmto cieľom je väčšinou obrana konkrétnych záujmov (napr. policajný zásah pri ochrane života a zdravia) spojená s celospoločensky významnou ochranou právneho poriadku. A ďalej to môžu byť rôzne úlohy, ktoré nevyhnutne súvisia s výkonom práv a povinností spojených so zbraňami.

b) princíp prísnej právnej kontroly zbraní predstavuje, že so zbraňami definovanými v zákonoch možno narábať a používať ich striktne iba v súlade s týmito zákonmi, aby sa minimalizovala šanca ich zneužitia,

c) princíp nerozpornosti právneho poriadku spočíva v premise, čo jedna právna norma povoľuje, nesmie iná zakazovať či sankcionovať.

Podstata špeciálneho prípadu oprávneného použitia zbrane podľa § 26 ods. 2 TZ tkvie v použití zbrane proti inej osobe vo svojom obydlí na ochranu života, zdravia alebo majetku, ak je táto osoba v obydlí neoprávnene, a ak ešte nejde o nutnú obranu. Toto ustanovenie sa opiera o starý anglosaský právny princíp „môj dom, môj hrad“, ktorý vyjadruje, že vo svojom obydlí si je každý sám pánom, obydlie je pre obyvateľa útočiskom, do ktorého mu nik nesmie neoprávnene zasiahnuť. V prípade, že tak niekto urobí, obyvateľ sa nemusí takmer na nič pýtať a smie proti narušiteľovi tvrdo zasiahnuť. Na prvý pohľad je takéto ustanovenie v TZ značne pozitívne, veď človek sa má doma uvoľniť, a nie byť stále v strehu proti prípadným narušiteľom, ktorí ho môžu okradnúť, zbiť, až usmrtiť skôr, než sa spamätá. Zisťovanie príčin nevítanej návštevy môže zabrať rozhodujúci čas, v ktorom sa ešte obyvateľ domu mohol reálne brániť (napr. strieľať hneď pri spozorovaní narušiteľa a nečakať, kým naňho narušiteľ sám vytiahne pištoľ). No keď ...