JUDr. Peter Tonhauser
Právnická fakulta UMB
Banská Bystrica
1. Právne vzťahy a ochrana počas pracovného pomeru
Práva a povinnosti, ktoré vyplývajú z pracovného pomeru medzi zamestnancami a zamestnávateľom reguluje Zákonník práce v § 47 a § 81. Symbióza a vyváženie práv a povinností zamestnancov a zamestnávateľov je základom pre bezproblémové fungovanie a ich vzájomnú ochranu.
Zamestnanec počas výkonu práce pre zamestnávateľa dosahuje určitý stupeň zručnosti a vedomostí o činnosti a výrobe zamestnávateľa, pracovných postupoch a získava predovšetkým informácie, ktoré môžu znamenať významnú konkurenčnú výhodu pred ostatnými subjektami súťaže a dokážu hospodársku súťaž ovplyvniť. Presné vymedzenie právnej úpravy tejto oblasti je preto náročné na kvalitu legislatívneho procesu a jeho výsledky.
Zamestnávatelia majú záujem predovšetkým dosiahnuť ochranu:
- pred možným zneužitím informácii, ktoré sa zamestnanec dozvie pri bežnej
prevádzke alebo majú dôverný charakter,
- pred výkonom zárobkovej činnosti zamestnanca pre iného zamestnávateľa počas pracovného pomeru,
- pred iným porušením záujmov zamestnávateľov.
Ochrana zamestnávateľa pred výkonom inej zárobkovej činnosti zamestnanca
Ochranu zamestnávateľa pred vykonávaním zárobkovej činnosti zamestnanca v prospech iného zamestnávateľa obsahuje § 83 Zákonníka práce, ktorý ustanovuje, že zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom.
Po 1. januári 2004, kedy došlo k uvoľneniu maximálneho 58hodinového týždenného pracovného času, spočíva význam takejto právnej úpravy najmä v zamedzení činností zamestnanca v predmete podnikania jeho zamestnávateľa a v ktorom môže zamestnanec zneužívať informácie, zručnosti a schopnosti nadobudnuté u neho. Zamestnávateľ spravidla investuje finančné prostriedky do rozvoja ľudských zdrojov, ktoré tvoria najväčší kapitál, ktorým disponuje. Návratnosť a ochranu takto vložených investícii potom očakáva vo výkone práce zamestnancov.
Právnu úpravu zákazu vykonávania inej zárobkovej činnosti do Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. zaviedla novela č. 231/1992 Zb. predovšetkým z dôvodu zneužívania informácií zamestnancov pre konkurenčné spoločnosti ako nový prvok boja s konkurenciou, ktorú priniesla trhová ekonomika.
Na základe ustanovenia § 75 Zákonníka práce potreboval zamestnanec súhlas zamestnávateľa na vykonávanie zárobkovej činnosti zhodnej s predmetom podnikania zamestnávateľa. Vedúci organizácie a vedúci pracovníci v ...