JUDr. Peter Strapáč, PhD.
advokát
prednáškovej činnosti sa venuje na Žilinskej univerzite, Ústave súdneho inžinierstva
prednáša aj na ekonomickej a právnickej fakulte Paneurópskej vysokej školy
JUDr. Marián Ďurana, PhD.
advokát
odborný asistent na katedre súkromného práva, oddelenie občianskeho práva
Civilný proces predstavuje pomerne zložitý komplex spoločenských vzťahov regulovaných normami občianskeho práva procesného. Civilný proces sa vnútorne stratifikuje na konanie základné (nachádzacie) a konanie vykonávacie (exekučné). Kým v základnom konaní poskytuje súd ochranu tvrdenému, porušenému alebo ohrozenému subjektívnemu právu, v konaní exekučnom sa poskytuje ochrana už judikovanému nároku.Števček, M., Ficová, S., a kol. Exekučný poriadok. Komentár. 1. Vydanie. Praha: C. H. Beck, 2011, str. 1. Podľa stabilnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ústavy aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku.Pozri napríklad III. ÚS 266/07 alebo PL. ÚS 21/00, II. ÚS 143/02. Rovnako aj Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že právo na súdnu ochranu by zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Článok 46 ods. 1 ústavy spočíva v zásade, že každý je oprávnený domáhať sa svojich práv na súde, pričom tomuto právu koreluje povinnosť súdov vo veci konať nezávisle, nestranne a bez zbytočných prieťahov.
Všeobecné súdy musia dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý nie je diskriminačný bez primeraných a objektívne zdôvodniteľných okolností.Pozri aj PL. ÚS 21/00 Na podklade vyššie uvedeného je nesporné, že právo na súdnu ochranu sa nemôže končiť vydaním súdneho rozhodnutia, ktoré nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Toto právo v sebe subsumuje aj možnosť, nie však povinnosť, oprávneného v prípade ak nedôjde k dobrovoľnému plneniu zo strany povinného domáhať sa plnenia nároku obsiahnutého v petite rozhodnutia núteným spôsobom aj proti vôli povinného. Nútený výkon rozhodnutia je výslovne fakultatívny a nemožno oprávneného nútiť, aby si právo obsiahnuté v právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí, ktoré sa dobrovoľne neplnilo uplatnil v exekučnom konaní. Či dôjde k realizácii druhej fázy civilného procesu – k exekučnému konaniu – závisí od oprávneného a jeho dispozičného práva. Rovnako tomu je aj v prípade uplatňovania nároku na súde, kedy závisí od navrhovateľa, či si nárok uplatní a bude sa domáhať súdnej ochrany alebo nie. Civilný proces je založený na dispozičnom princípe, pričom navrhovateľ má právo počas celého konania disponovať svojíim návrhom, rovnako tomu je aj v exekučnom konaní. V tomto smere považujeme za potrebné poukázať na § 81 O. s. p., ...