Elektronický podpis a jeho aplikácia v praxi (Malý sprievodca predpismi informačnej spoločnosti)

doc. JUDr. Daniela Gregušová, CSc.
vysokoškolská učiteľka

Mgr. Zuzana Halásová
externá doktorandka
právnička Národného bezpečnostného úradu

Gregušová, D. – Halásová, Z.: Elektronický podpis a jeho aplikácia v praxi. Bulletin slovenskej advokácie, 2010, 16, č. 5, s. 14 - 22.

Úvod

Súčasná informačná spoločnosť a mnohé právne problémy s ňou súvisiace sú už síce pomerne dobre legislatívne upravené, naďalej však pretrváva nedostatok informácií, ktoré by subjekty (najmä občanov) usmernili a viac podnietili na využívanie už existujúcich služieb, na zrýchlenie a v konečnom dôsledku aj uľahčenie administratívy. Nevyhnutná je preto osveta, ktorá by primäla všetkých k zefektívneniu administratívnej práce a k masívnejšiemu využívaniu informačných a komunikačných technológií. Tento príspevok by mal nielen napomôcť zorientovať sa v existujúcich právnych predpisoch upravujúcich eGovernment v podmienkach Slovenskej republiky a poznať všetky právne predpisy, ale aj ľahšie a jednoduchšie pochopiť právnu úpravu súvisiacu s využívaním informačných a komunikačných technológií.

Jedným z prvých zákonov súčasnej informačnej spoločnosti je zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“)Úplné znenie zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako vyplýva zo zmien a doplnení vykonaných zákonom č. 679/2004 Z. z., zákonom č. 25/2006 Z. z., zákonom č. 275/2006 Z. z. a zákonom č. 214/2008 Z. z. uverejnené v Zbierke zákonov pod č. 76/2009 Z. z..

Právna veda sa pojmom elektronický podpis dosiaľ osobitne nezaoberala a odkazuje na legálnu definíciu. Pojem elektronický podpisElektronický podpis je informácia pripojená alebo inak logicky spojená s elektronickým dokumentom, ktorá musí spĺňať tieto požiadavky:
a) nemožno ju efektívne vyhotoviť bez znalosti súkromného kľúča a elektronického dokumentu,
b) na základe znalosti tejto informácie a verejného kľúča patriaceho k súkromnému kľúču použitému pri jej vyhotovení možno overiť, že elektronický dokument, ku ktorému je pripojená alebo s ním inak logicky spojená, je zhodný s elektronickým dokumentom použitým na jej vyhotovenie,
c) obsahuje údaj, ktorý identifikuje podpisovateľa.zaviedol do nášho právneho poriadku zákon o elektronickom podpise, ktorý v celosti nadobudol účinnosť 1. septembra 2002.

Zákon o elektronickom podpise síce prevzal do právneho poriadku SR smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/93/ES o rámci spoločenstva pre elektronické podpisyV doložke zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie je konštatovaná úplná zhoda. (ďalej len „smernica“)Ú. v. ES L 13, 19. 1. 2000; Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 24., zo smernice sme však prevzali iba elektronický podpis založený na asymetrickom šifrovaní (tzv. digitálny podpis) a nie technologicky neutrálny elektronický podpis podľa čl. 2.1 smernice. Náš zákon o elektronickom podpise by sa tak zrejme mal správnejšie nazývať zákon o digitálnom podpise. Keď sa už zákon o elektronickom podpise „obmedzuje“ iba na princíp digitálneho podpisu, musí aj právna veda používať uvedenú terminológiu. Rozšírenie pojmu elektronický podpis aj na formy, ktoré zákon nedefinuje (ako napr. uvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, či elektronický podpisový vzor)Pozri napr. Wáclavová, L.: Elektronický podpis – aplikačné problémy spojené s jeho využívaním.In: Bulletin Slovenskej advokácie 9/2009, s. 17 a nasl.by bolo príliš extenzívnym a nesprávnym výkladom tohto pojmu. Dôležité je uvedomiť si, že kde sa spomína a používa pojem elektronický podpis, myslí sa ním iba vyhotovený na princípe digitálneho podpisu; v žiadnom prípade nejde o zosnímaný, naskenovaný alebo digitalizovaný a k dokumentu pripojený obrázok ...