Dobré mravy v záväzkoch na poskytnutie peňažného plnenia a pri ich zabezpečení (vo svetle českej, rakúskej a nemeckej judikatúry)

Mgr. Stanislav Irsák
advokát

Irsák S.: Dobré mravy v záväzkoch na poskytnutie peňažného plnenia a pri ich zabezpečení (vo svetle českej, rakúskej a nemeckej judikatúry), Bulletin slovenskej advokácie, 2008, 14, č. 7 - 8, s. 12 - 19.

Úvod

Hranice aplikácie právneho princípu „zmluvnej voľnosti“ v oblasti záväzkových vzťahov sú dané kogentnými ustanoveniami zákona a dobrými mravmi. Hranice stanovené kogentnými zákonnými ustanoveniami sú viac menej jasné a zreteľné. Naopak, pre chýbajúce vymedzenie pojmu dobrých mravov v slovenskej právnej praxi a tým ich zdanlivej právnej nepostihnuteľnosti dochádza často k zneužívaniu tohto právneho princípu, čo je zreteľné predovšetkým v oblasti záväzkov na poskytnutie peňažných plnení (najmä pri pôžičkách, úveroch, ale aj inominátnych či zmiešaných zmluvách) a pri ich zabezpečení. Výklad „zmluvnej voľnosti“, podľa ktorého je dovolené čokoľvek, čo si zmluvné strany v právnom úkone dohodnú, je však v iných, nám blízkych právnych poriadkoch právne veľmi účinne postihnuteľný rozpracovanou a do značnej miery ujasnenou problematikou dobrých mravov predovšetkým vďaka účinnej a právne fundovanej súdnej rozhodovacej praxi a ustálenej judikatúre. K uvedenému extenzívnemu využívaniu princípu zmluvnej voľnosti dochádza u preto, lebo naša právna prax zatiaľ presne nepomenovala citeľne protiprávne či nespravodlivé dojednania tak, aby boli právne postihnuteľné. V našej spoločnosti nie je ani vytvorený všeobecne platný hodnotový poriadok, ktorý by jasne pomenúval minimálne typy správaní, ktoré patria medzi správania odporujúce dobrým mravom .

Aby v našom právnom poriadku zákonný imperatív „dobrých mravov“ prestal byť iba obsolétnym ustanovením a začal plniť funkciu „poslednej záruky“ pri realizácii princípu spravodlivosti v práve tak, ako je to v iných, vyspelých právnych poriadkoch, je na mieste v prípade nedostatku vlastnej právnej praxe obrátiť sa na právno-kultúrne a historicky blízke jurisdikcie, napr. rakúsku a českú, ktoré pojem „dobré mravy“ rozpracovali. Na túto tradíciu by bolo vhodné nadviazať, najmä ak ide o výklad právnej úpravy, ktorá bola v minulosti aj súčasťou nášho právneho poriadku. Zákaz pre dlžníka nevýhodných dohôd, najmä zákaz tzv. prepadnej klauzuly, úžera a ďalšia právna regulácia v oblasti ochrany dlžníka pri záväzkoch na poskytnutie peňazí v znení, upravenom doteraz v Rakúsku platnom Všeobecnom občianskom zákonníku (ďalej len „ABGB“) bol súčasťou nášho právneho poriadku až do 1. 4. 1964, teda až do dňa, kedy vstúpil do platnosti súčasný Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).Predchádzajúci občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. právnu úpravu v tejto oblasti, obsiahnutú v ABGB viac menej doslovne prevzal, takže platila na celom území bývalého Československa aj po zrušení platnosti ABGB. Obdobný postoj k nadviazaniu na právnu tradíciu pri výklade platných právnych predpisov má aj Český Najvyšší súd, ktorý v rozhodnutí č. 22 Cdo 1993/2001, odvolávajúc sa pri rozhodovaní o otázke dobrých mravov na právnu úpravu Rakúskeho ABGB, resp. občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. uvádza „Právní úpravu, obsaženou v OZO, nelze bez dalšího aplikovat; při aplikaci platného ObčZ je však třeba přihlížet k tradičním principům občanského práva, obsaženým též v OZO ...“www.nsoud.cz

Dobrým dôvodom na takýto prístup je skutočnosť, že aj slovenské súdy sú povinné vykladať zákony „eurokonformne“. Samozrejme, popri „iba“ nadviazaní na cudzie rozpracované teórie, je potrebná aj vlastná, čo najpresnejšia logická právna analýza uvedených právnych vzťahov, ich pôvodu, funkcií a pokus o stanovenie, či pomenovanie noriem dobrých mravov, ktoré platia aj u nás a jasne určiť „hranice“, ktoré môžu zabrániť zneužívaniu princípu „zmluvnej voľnosti“.

I. Funkcia dobrých mravov v civilnom práve

Dobré mravy, s ohľadom na ich zapracovanie v civilnom kódexe medzi ...