7. Príklad na výpočet dane z príjmov fyzickej osoby podľa zákona o dani z príjmov a vyplnenie tlačiva daňového priznania typu B za rok 2015

Príklad č. 2:

Výpočet dane a vyplnenie tlačiva daňového priznania typu B za rok 2015

Pán Peter Veselý dosiahol v roku 2015 rôzne druhy príjmov. Vyplní tlačivo daňového priznania typu B.

Je ženatý. Jeho manželka Veronika Veselá utrpela pred pár rokmi úraz, odvtedy má zdravotné problémy, je zdravotne postihnutá (táto podmienka je splnená za celý rok 2015) a poberá invalidný dôchodok, ktorého výška za rok 2015 predstavuje v úhrne 3 024 €. Je to príjem od dane oslobodený, ale do vlastných príjmov manželky v zmysle § 11 ods. 4 ZDP patrí. Iné vlastné príjmy pani Veselá nemá, takže pán Veselý si daňovom priznaní (ak jeho úhrn čiastkových základov dane z aktívnych príjmov nepresiahne sumu 35 022,31 €) môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku vo výške rozdielu medzi sumou 3 803,33 € a sumou 3 024 €, teda vo výške 779,33 €. V daňovom priznaní daňovník uvedie (čestne vyhlási) výšku vlastných príjmov manželky a tiež počet mesiacov 12.

Pán Veselý si uplatní aj nezdaniteľnú časť základu dane vo forme príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie v súlade s § 11 ods. 10 – 12 ZDP v limitovanej výške 180 €; zaplatil ich v roku 2015 vo výške 240 € na základe účastníckej zmluvy uzatvorenej síce v roku 2013, ale v júli 2014 podpísal dodatok o zrušení dávkového plánu a zároveň nemá inú účastnícku zmluvu, ktorá nespĺňa určené podmienky.

Manželia Veselí majú tri deti. Najstarší 24-ročný syn Daniel po skončení dennej formy vysokoškolského štúdia v Košiciach (dňa 20. mája 2015 zložil štátnu záverečnú skúšku) a získaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa študuje na ďalšej vysokej škole v Prahe. Na syna Daniela si možno uplatniť daňový bonus za päť mesiacov (január až máj), t. j. vo výške 107,05 € (5 x 21,41 €). Od júna sa už nepovažuje za nezaopatrené dieťa, keďže získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, a to bez ohľadu na to, že znovu študuje dennou formou na vysokej škole a nemá ešte 25 rokov. Dcéra Monika študuje na vysokej škole externou formou, takže daňový bonus si na toto dieťa uplatniť nemožno. Ďalšia dcéra Júlia je zdravotne postihnutá; v marci 2015 jej bol priznaný invalidný dôchodok, a to spätne od septembra 2014. Nezaopatrené dieťa podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z. v znení n. p. nie je dieťa, ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku – za nezaopatrené dieťa sa dcéra Júlia nepovažuje od apríla – daňový bonus si možno uplatniť za prvé tri mesiace roka (3 x 21,41 €) vo výške 64,23 € a od apríla nárok na daňový bonus pánovi Veselému zanikol. V priznaní si daňovník uplatní daňový bonus v celkovej výške 171,28 € (107,05 € + 64,23 €).

Pán Veselý v roku 2015 však dosiahol okrem iných príjmov aj príjmy zo závislej činnosti; začiatkom leta sa spolu so synom zúčastnil na brigáde v Rakúsku v jednej rakúskej spoločnosti. V podanom daňovom priznaní uvedie svoje celosvetové zdaniteľné príjmy. Na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov z Rakúska použije v súlade s medzinárodnou zmluvou (č. 48/1979 Zb.) metódu vyňatia. Z hrubého príjmu 1 701 € mu zamestnávateľ zrazil poistné 307,19 € a daň (pri metóde vyňatia jej výška nie je dôležitá).

Potvrdenie zamestnávateľa o príjmoch a poistnom priloží k daňovému priznaniu.

Výpočet čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP):

Hrubý príjem 1 701,00 €

– povinne zrazené poistné 307,19 €

Čiastkový základ dane 1 393,81 €

V roku 2015 dosiahol pán Veselý z podnikania na základe živnostenského oprávnenia celkové príjmy vo výške 38 460 €. Jeho preukázateľne vynaložené daňové výdavky predstavujú 24 780 €. Úrok 16 € (zdaňuje sa zrážkou dane) z peňažných prostriedkov na bežnom účte určenom na podnikanie zaúčtoval v peňažnom denníku ako príjem nezahŕňaný do základu dane, pričom ani daň 3,04 €, ktorú banka z úroku zrazila, neuvedie (podobne ako ostatné príjmy zdanené zrážkou) v daňovom priznaní, a to v súlade s § 4 ods. 7 ZDP a § 43 ods. 6 ZDP.

Pán Veselý v roku 2015 vykonával aj činnosť znalca podľa zákona č. 382/2004 Z. z. v znení n. p. Od príjmov podľa § 6 ods. 2 písm. c) ZDP vo výške 4 200 € odpočíta skutočne vynaložené výdavky 1 640 €. Ako finančný agent podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení n. p. dosiahol príjem 2 700 € a skutočne vynaložil výdavky 1 066 €. Aj o týchto príjmoch podľa § 6 ods. 2 písm. d) ZDP účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva (v rámci § 6 ods. 1 a 2 ZDP nemožno kombinovať rôzne spôsoby uplatňovania výdavkov). Tieto položky v účtovníctve mal vysledované v samostatných stĺpcoch. V tabuľke č. 1 daňového priznania výdavky uviedol aj na príslušných riadkoch, aj v úhrnnej výške na riadku 9 (v prípade percentuálnych výdavkov by ich uviedol len v úhrnnej výške na riadku 9).

Za príspevky do odborného časopisu mu bol vyplatený autorský honorár vo výške 2 260 € – vyplácajúci subjekt ho zdanil zrážkovým spôsobom podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDP. Vykonaním zrážky dane je daňová povinnosť daňovníka z týchto príjmov splnená. Vyplácajúci subjekt odviedol jednak 2 percentá, t. j. sumu 45,20 € do Literárneho fondu, jednak daň 420,81 €. Poistné sa z tohto príjmu neplatí. V súlade s § 43 ods. 14 ZDP by vyplácajúci subjekt daň nevybral zrážkou, ak by sa o tom vopred písomne dohodol s autorom. V takomto prípade by daňovník uviedol tento príjem patriaci do § 6 ods. 2 písm. a) ZDP v priznaní, výdavky by si mohol uplatniť len preukázateľne vynaložené (v rámci § 6 ods. 1 a 2 len jeden spôsob), o. i. sumu 45,20 € odvedenú do Literárneho fondu a z čiastkového základu dane (vyčísleného aj z tohto príjmu) by zaplatil tiež poistné.

Výpočet čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP:

Príjmy 45 360,00 € (38 460 + 4 200 + 2 700)

– výdavky 27 486,00 € (24 780 + 1 640 + 1 066)

Čiastkový základ dane 17 874,00 €

Účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva (ďalej aj „JÚ“) a nie je platiteľom DPH. Počas účtovného – zdaňovacieho – obdobia zachytil v peňažnom denníku všetky pohyby peňažných prostriedkov s tým, že ich zároveň aj daňovo posúdil v jeho daňovo-analytickej časti. Účtoval aj v ostatných účtovných knihách určených pre túto účtovnú sústavu. K 31. 12. zaúčtoval v peňažnom denníku uzávierkové účtovné operácie.

O. i. zaúčtoval počas roka tieto účtovné prípady, ktoré má doložené účtovnými dokladmi a daňovo ich posúdil:

• mzdy vyplatené zamestnancom sú v plnej výške hrubej mzdy daňovým výdavkom účtovaným v peňažnom denníku v stĺpci „mzdy“, teda aj zrazené povinné poistné (13,4 %), aj zrazený preddavok na daň, aj vyplatená čistá mzda vrátane daňového bonusu,
• poistné a príspevky platené za zamestnancov (35,2 %) ako výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, účtovaný do stĺpca „poistné a príspevky“, podobne povinné poistné na sociálne a zdravotné poistenie zaplatené daňovníkom za seba vždy do 8. dňa nasledujúceho mesiaca za predchádzajúci mesiac,
• výdavok na víno – reklamný predmet – vo výške 920 € ako daňový výdavok – po skončení zdaňovacieho obdobia ho daňovník porovná s ustanoveným limitom,
• zmluvnú pokutu 1 600 € dohodnutú v januári 2015 a zaplatenú v novembri 2015 ako nedaňový výdavok – od 1. 1. 2015 zmluvná pokuta patrí medzi daňovo neuznané výdavky podľa § 21 ods. 2 písm. m) ZDP,
• výdavky v súvislosti s internetom – na registráciu domény (25 €), na webhosting (65,88 €) a úhradu faktúry programátora (web-dizajnéra) za aktualizáciu (vytvorenie novej) www-stránky (450 €) na základe objednávky daňovníka ako daňový výdavok,
• splátky úveru v sume 520 €, ktorý mu bol poskytnutý na obstaranie odpisovaného dlhodobého majetku vloženého do obchodného majetku, ako výdavky neovplyvňujúce základ dane – daňovým výdavkom je odpis tohto majetku,
• zaúčtovanie účtovných prípadov týkajúcich sa obstarávania stroja na základe zmluvy o finančnom prenájme z decembra 2015, pričom 10. december bol dňom splatnosti prvej zvýšenej splátky, spracovateľského poplatku, ako aj prvej splátky a v tom istom mesiaci bol stroj uvedený do používania:
• stĺpec „Peňažné prostriedky v banke – výdaj“ celkovo v sume 3 274,12 € s DPH: vopred zaplatená časť istiny v prvej zvýšenej splátke 2 699,64 € + spracovateľský poplatok 120 € + prvá riadna splátka 454,48 €,
• stĺpec „Výdavky neovplyvňujúce základ dane z príjmov“ v členení „nákup DM“ v sume 2 728,43 € (vopred zaplatená časť obstarávacej ceny bez DPH 2 249,70 € + spracovateľský poplatok bez DPH 100 € + istina zo splátkového kalendára z 1. splátky 378,73 € bez DPH),
• stĺpec „Výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmov – ostatné výdavky – DPH“ v sume 545,68 € (449,94 € z 1. zvýšenej splátky + 20 € zo spracovateľského poplatku + 75,74 € z 1. splátky) – u nájomcu, ktorý nie je platiteľom DPH, predstavuje DPH súčasť výdavkov ovplyvňujúcich základ dane, pričom nie je súčasťou obstarávacej ceny (§ 25 ods. 6 ZDP),
• podľa splátkového kalendára až v rámci 2. a nasledujúcich splátok sa platí úrok – účtovanie do stĺpca „Výdavky ovplyvňujúce základ dane z príjmov“ v členení služby (úrok); v rámci uzávierkových účtovných operácií sa zaúčtuje pomerná časť ročného odpisu stroja zo sumy istiny 15 093 € vrátane spracovateľského poplatku.

V rámci uzávierkových účtovných operácií v súlade s § 8 ods. 4 Postupov pre JÚ v peňažnom denníku daňovník o. i. zaúčtoval:

• do zdaniteľných príjmov (príjmov zahrnovaných do základu dane):
• menovitú hodnotu svojej pohľadávky 1 836 €, ktorú na konci roku 2015 vyradil pán Veselý z účtovníctva (v knihe pohľadávok zaúčtovaný zánik pohľadávky), nebude ju už vymáhať, pričom nie je splnená ani jedna z podmienok uvedených v § 19 ods. 2 písm. h) prvom až piatom bode – ide o aplikáciu § 17 ods. 12 písm. b) ZDP,
• v roku 2015 daňovník vyradil z účtovníctva pohľadávku (zaúčtoval zánik pohľadávky v knihe pohľadávok) s menovitou hodnotou 298 €, keďže na základe podniknutých opatrení dospel k záveru, že dlžník túto pohľadávku už nikdy nezaplatí, pričom iné pohľadávky voči nemu neeviduje. Ak sa do konca roku 2014 vyradila z jednoduchého účtovníctva pohľadávka, pri ktorej boli splnené podmienky podľa § 19 ods. 2 písm. i) v tom čase účinného znenia ZDP, pričom v prípade jednoduchého účtovníctva sa splnenie podmienky určenej v § 19 ods. 2 písm. i) bode 1 ZDP nevyžadovalo, keďže sa opravné položky netvoria, postupovalo sa podľa § 17 ods. 12 písm. b) ZDP – o túto sumu sa základ dane nezvýšil a v peňažnom denníku sa o tom neúčtovalo ani v rámci uzávierkových účtovných operácií; od 1. 1. 2015 to však nie je možné, keďže došlo k zrušeniu pôvodného znenia § 19 ods. 2 písm. i) ZDP upravujúceho odpis pohľadávky v menovitej hodnote nepresahujúcej 332 € za určených podmienok a daňovník základ dane zvýšiť musí;
• menovitú hodnotu svojej pohľadávky 1 465 €, ktorú postúpil v roku 2015 za 1 260 €, aj keď mu postupník, kupujúci, zatiaľ nezaplatil – § 17 ods. 12 písm. a) ZDP,
• nepeňažný príjem vo výške 492 € – pán Veselý ako vlastník nebytových priestorov nezabezpečil vykonanie opráv, aj keď nájomca pán Svetlý mu bez zbytočného odkladu oznámil potrebu ich zrealizovania – vykonal ich v roku 2015 s jeho súhlasom nájomca pán Svetlý zo svojich prostriedkov; prenajímateľovi pánovi Veselému vznikol v súlade s § 17 ods. 20 ZDP nepeňažný príjem vo výške výdavkov 492 € vynaložených nájomcom na tieto opravy nad rámec povinností nájomcu dohodnutých v nájomnej zmluve, ktoré boli zahrnuté do daňových výdavkov nájomcu, pričom nájomná zmluva a povinnosti uložené nájomcovi sú v súlade s úpravou práv a povinností nájomcu a prenajímateľa ustanovených v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka a zákona č. 116/1990 Zb. v znení neskorších predpisov,
• do daňových výdavkov (výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov):
• obstarávaciu cenu pohľadávky vo výške 825 €, ktorú nadobudol postúpením v roku 2013 za 1 100 € (v roku 2013 išlo o výdavok neovplyvňujúci základ dane) a v roku 2015 dosiahol z nej príjem od dlžníka 825 € – v čase prijatia ho zahrnul do zdaniteľných príjmov roku 2015 a v rámci uzávierkových účtovných operácií obstarávaciu cenu pohľadávky (do tejto výšky 825 €) premieta do daňových výdavkov – § 17 ods. 12 písm. d) ZDP,
• zostatkovú cenu jedného stroja vo výške 640 €, ktorý v roku 2015 predal za 350 € a príjem z predaja zahrnul do zdaniteľných príjmov z § 6 ods. 1 a 2 ZDP, pričom v súlade s § 19 ods. 3 písm. b) ZDP sa prihliada aj na stratu z jeho predaja; v prípade tohto druhu majetku sa strata z predaja bude daňovo akceptovať naďalej,
• odpisy hmotného a nehmotného majetku:
• obstarávaného na základe zmluvy o finančnom prenájme z decembra 2015 – v prvom roku odpisovania hmotného majetku sa uplatní len pomerná časť ročného odpisu (počnúc mesiacom uvedenia stroja do používania, teda za 1 mesiac) vo výške 210 €.

Istina: 15 093 € pozostávajúca zo súm:

- prvá zvýšená splátka 2 249,70 €

- súčasť splátok 12 743,30 €

- poplatok za uzatvorenie lízingovej zmluvy 100 €

Súčet všetkých splátok istiny podľa splátkového kalendára vrátane prvej zvýšenej splátky bez DPH 2 249,70 € predstavuje 14 993 € + spracovateľský poplatok 100 € bez DPH = 15 093 € – z tejto sumy sa počítajú daňové odpisy majetku. V súlade s § 28 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení n. p. si táto účtovná jednotka určila v odpisovom pláne odpisy podľa ZDP.

V súlade s § 26 ods. 1 ZDP bolo strojné zariadenie zaradené do odpisovej skupiny 2 s dobou odpisovania 6 rokov. V prvom roku odpisovania hmotného majetku sa uplatní len pomerná časť ročného odpisu (počnúc mesiacom uvedenia stroja do používania).

Daňové odpisy v eurách:

Odpis majetku obstarávaného na základe lízingovej zmluvy z decembra roku 2015 predstavuje 210 €.

• daňovník si uplatnil aj výdavky týkajúce sa zmluvy o finančnom prenájme zo septembra 2013 – obstarávanie majetku patriaceho do odpisovej skupiny 1.
  Základné údaje:

- istina 14 760 €

- odpisy do konca roku 2014 14 760 € : 36 = 410 € mesačne

- odpisy od 1. 1. 2015 rovnomerným spôsobom 14 760 € : 4 roky = 3 690 € ročne.

Daňové odpisy v eurách:

• odpis jednej nehnuteľnosti obstaranej na administratívne účely v januári roku 2012 za 40 000 € a zaradenej do odpisovej skupiny 4 – zrýchlené odpisovanie; od 1. 1. 2015 preradenie do odpisovej skupiny 6, už len rovnomerný odpis.

Daňové odpisy v eurách:

• odpis motorového vozidla obstaraného v júni roku 2012 za 24 000 €, zaradeného do obchodného majetku a používaného len v súvislosti s podnikaním – ide o majetok obstaraný a uvedený do používania v období od 1. 1. 2012 (po zmene v odpisovaní), takže za r. 2012 si daňovník uplatnil odpis v pomernej výške za 7 mesiacov; od 1. 1. 2015 je možný len rovnomerný odpis auta (je používané naďalej len na podnikanie).

Daňové odpisy v eurách:

• ako storno výdavkov zaúčtovaných do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov:
• časť zaplateného nájomného fyzickej osobe – jeden skladový priestor mu prenajíma fyzická osoba; zo sumy, ktorú tejto fyzickej osobe v roku 2015 uhradil a zaúčtoval ako daňový výdavok, sa časť vo výške 200 € týkala januára 2016 – táto suma sa nepovažuje za daňový výdavok roku 2015, ale až roku 2016 – po novelizácii od 1. 1. 2015 ide o § 17 ods. 19 písm. b) ZDP – výdavkom uznávaným až po zaplatení je už aj nájomné platené právnickej osobe,
• neodbornou manipuláciou mu v roku 2015 vznikla škoda na zásobách materiálu vo výške 440 €; daňový výdavok bol zaúčtovaný v momente nákupu zásob, ale nebol z nich dosiahnutý zdaniteľný príjem, takže o túto sumu výdavok na obstaranie zásob v rámci uzávierkových účtovných operácií pán Veselý znížil,
• pri niektorých zásobách daňovníka dochádza vzhľadom na ich prirodzené vlastnosti k úbytku; pri inventarizácii k 31. 12. 2015 bol porovnaný skutočný stav týchto zásob s účtovným, pričom o rozdiel 58 € nad určenú normu prirodzených úbytkov zásob daňovník zaúčtované výdavky na obstaranie zásob znížil,
• časť zásob v hodnote 640 €, ktorých obstaranie bolo zaúčtované v momente ich nákupu ako daňový výdavok, použil pán Veselý v roku 2015 na svoju osobnú potrebu – o ich obstarávaciu cenu v rámci uzávierkových účtovných operácií daňové výdavky znížil.

Na riadku 41 daňovník uvedie položku zvyšujúcu základ dane, presnejšie sumu presahujúcu limit výdavkov na víno ako reklamný predmet vo výške 26,30 € – v daňových výdavkoch bolo v priebehu roka zaúčtovaných 920 €, ale 5 % zo základu dane 17 874 € predstavuje 893,70 € – rozdiel nad ustanovený limit činí 26,30 €. V zmysle § 21 ods. 1 písm. h) ZDP za daňové výdavky sa nepovažujú výdavky na reprezentáciu okrem výdavkov na reklamné predmety v hodnote neprevyšujúcej 17 € za jeden predmet, pričom za reklamné predmety sa nepovažujú o. i. alkoholické nápoje okrem alkoholických nápojov podľa osobitného predpisu (vína) v úhrnnej výške najviac 5 % zo základu dane; uvedené sa nevzťahuje na daňovníka, u ktorého je výroba alkoholických nápojov hlavným predmetom činnosti.

Daňovník podniká už niekoľko rokov. Z podnikateľskej činnosti vykázal za rok 2012 na základe riadne vedeného účtovníctva stratu 3 452 €, časť z nej (až do výšky čiastkového základu dane z § 6 ods. 1 a 2 ZDP) si uplatnil v priznaní za rok 2013 a na odpočítanie mu ostala ešte suma vo výške 1 840 €; jednu štvrtinu z nej, 460 €, by si umoril v daňovom priznaní za rok 2014, ale opäť vykázal stratu (túto štvrtinu si už nikdy neuplatní). V tomto daňovom priznaní za rok 2015 si zo sumy 1 840 € uplatní druhú štvrtinu. Daňovú stratu – ako už bolo uvedené – vykázal aj za rok 2014, a to vo výške 2 600 € – jedna štvrtina z nej predstavuje 650 €. Súčet týchto súm 1 110 € matematicky zodpovedá, pochopiteľne, jednej štvrtine zo súčtu odpočítavaných strát 4 440 €.

Daňovník vyplní aj ďalšiu časť oddielu VI, riadky 56 a 57. Už dlhšie uvažoval o potrebe sústredenia sa aj na výskum a vývoj vo svojej oblasti podnikania a po zavedení daňového zvýhodnenia vo forme superodpočtu sa rozhodol zrealizovať jeden projekt (aj keď v prípade fyzických osôb to nie je bežné). Od októbra do konca roku 2015 vynaložil na tento cieľ 2 480 €, ktoré má vysledované (aj) samostatne. Spĺňa podmienky určené v § 30c ZDP a uplatní si odpočet podľa § 30c ods. 1 písm. a) ZDP (vo výške 25 %). Ustanovenie § 30c ods. 1 písm. b) ZDP nepoužije – na realizácii projektu sa nepodieľa žiadny takýto zamestnanec mladší ako 26 rokov.

Na r. 56 uvedie sumu odpočtu výdavkov na výskum a vývoj 620 € (má ho uvedený aj na r. 7 vyplnenej prílohy č. 1). Na r. 57 je čiastkový základ dane z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP po uplatnení daňovej straty znížený už aj o tento odpočet z r. 56 na sumu 16 170,30 €.

Pán Veselý mal v roku 2015 tiež príjem 1 080 € z prenájmu garáže. Zdedil ju (a to ešte pred uzatvorením manželstva), takže nie je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“). Príjem nemožno rozdeliť medzi manželov. Po odpočítaní sumy 500 € oslobodenej od dane predstavuje zdaniteľný príjem 580 €. Pri príjmoch z prenájmu patriacich do § 6 ods. 3 ZDP si daňovník môže uplatniť len výdavky skutočne vynaložené – pán Veselý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 11 ZDP. Z celkovo vynaložených výdavkov 212 € si pán Veselý môže odpočítať len časť vo výške 113,85 € (580 : 1080 x 212) – keďže zdaňované príjmy predstavujú len 53,7037 % z celkových, potom aj výdavky si možno uplatniť v tom istom pomere.

Pánovi Veselému plynú opakovane aj príjmy na základe licenčnej zmluvy podľa § 40 autorského zákona patriace do § 6 ods. 4 ZDP – od príjmov 860 € dosiahnutých v roku 2015 si v súlade so ZDP odpočíta percentuálne výdavky (40 %) vo výške 344 € (v rámci limitu).

Výpočet čiastkového základu dane z príjmov podľa § 6 ods. 3 a 4 ZDP:

Príjmy 1 440,00 €

– výdavky 457,85 €

Čiastkový základ dane 982,15 €

Príjmom z kapitálového majetku (§ 7 ZDP) uvádzaným v priznaní je len úrok 60 € z pôžičky, ktorú poskytol istému podnikateľovi.

Úroky z prostriedkov na účte stavebného sporiteľa a na osobnom účte pána Veselého patria do § 7, ale zdaňuje ich banka zrážkou; podľa § 43 ods. 6 ZDP vybraním dane zrážkou je pri týchto príjmoch daňová povinnosť splnená. Podobne boli zrážkou dane zdanené výnosy z hypotekárnych záložných listov (osobitný druh dlhopisov) a v priznaní sa už neuvádzajú.

V priznaní sa neuvádza ani plnenie vyplatené komerčnou poisťovňou z titulu dožitia sa určitého veku – považuje sa za zdaniteľný príjem podľa § 7 ods. 1 písm. e), ktorý je zdaňovaný zrážkou podľa § 43 ods. 3 písm. f) ZDP.

Pán Veselý mal tiež podielové listy v dvoch otvorených fondoch a v roku 2015 požiadal o ich vyplatenie. Daň vybrala správcovská spoločnosť zrážkou. V daňovom priznaní by tieto zdanené príjmy z vyplatenia (vrátenia) podielových listov mohol pán Veselý uviesť, ale vzhľadom na celkovú sumu dosiahnutých príjmov by mu tým žiadny daňový preplatok nevznikol (navyše by zaplatil poistné na zdravotné poistenie). Dodajme, že podľa § 43 ods. 6 ZDP vybraním dane zrážkou je splnená daňová povinnosť aj pri týchto príjmoch v prípade, ak daňovník vybranú daň zrážkou neodpočíta od celoročnej dane ako preddavok na daň v podanom daňovom priznaní podľa § 43 ods. 7 ZDP.

Výpočet čiastkového základu dane z príjmov z kapitálového majetku podľa § 7 ZDP:

Príjem 60 €

– výdavky 0 €

Čiastkový základ dane 60 €

Pán Veselý v októbri 2015 predal za 32 000 € záhradu s chatkou, ktorú kúpil v roku 2012 na osobné účely za 26 000 € – od nadobudnutia po predaj neuplynulo päť rokov vlastnenia, takže príjem musí podrobiť zdaneniu. Predal tiež stavebný pozemok, ktorý nadobudol darovaním od matky pred siedmimi rokmi – išlo o darovanie, nie dedenie v priamom rade, ale aj tak príjem nepodlieha zdaneniu, keďže doba od nadobudnutia vkladom do katastra nehnuteľností po predaj presiahla päť rokov. V novembri 2015 predal Peter Veselý so svojou sestrou za 2 800 € ďalšiu nehnuteľnosť – ornú pôdu, ktorú nadobudli v roku 2014 dedením po strýkovi do podielového spoluvlastníctva, a to rovným dielom. Aj keď strýko vlastnil túto nehnuteľnosť desať rokov, nie je to dôležité, keďže nejde o dedenie v priamom rade; rozhodujúca je doba od nadobudnutia (podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa) po predaj – je kratšia ako päť rokov. Príjem podlieha zdaneniu a v súlade s § 10 ods. 1 ZDP každý zo súrodencov zdaní jednu polovicu príjmu – 1 400 €. (Iný pomer sa dohodnúť dá len za podmienok určených v § 137 až § 142 Občianskeho zákonníka. V prípade dohody podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti o zmene výšky ich spoluvlastníckych podielov k spoločnej nehnuteľnosti dochádza v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka k prevodu spoluvlastníckych podielov medzi spoluvlastníkmi – účinky takejto zmeny môžu nastať až vkladom do katastra nehnuteľností.) Ako výdavok si uplatnia v súlade s § 8 ods. 5 a § 25 ZDP reprodukčnú obstarávaciu cenu (od 1. 1. 2016 pôjde o „všeobecnú cenu“) – v tomto prípade hodnotu uvedenú v osvedčení o dedičstve 2 920 €, teda každý z nich 1 460 € (najviac do výšky príjmu z predaja, ale pán Veselý dosiahol aj iný zdaniteľný príjem z predaja nehnuteľností – tým sa mu zároveň zníži zisk z predaja záhrady s chatkou – pri tom istom druhu príjmov podľa § 8 sa môžu navzájom kompenzovať zisky a straty).

Daňovník mal v roku 2015 na svojej záhrade bohatú úrodu hrušiek, sliviek a orechov a značnú časť ovocia predal. Z tejto príležitostnej poľnohospodárskej výroby mal príjem 640 € – suma 500 € už bola uplatnená pri príjmoch z prenájmu, takže celý príjem 640 € podlieha zdaneniu – výdavok si uplatní percentom z príjmov (25 %) vo výške 160 € (v rámci limitu).

Taktiež za 3 500 € predal auto, ktoré mal do konca roku 2012 zahrnuté do obchodného majetku a plne ho odpísal; po vyradení obchodného majetku ho občas používal aj na výkon podnikateľskej a inej samostatnej zárobkovej činnosti v inom než obvyklom mieste a okrem spotreby PHL si uplatňoval aj základnú sadzbu náhrady („kilometrovné“). Keďže po zmene znenia ustanovenia § 19 ods. 2 písm. e) ZDP od 1. 1. 2015 tento postup už nie je prípustný, rozhodol sa predmetné auto predať. Od vyradenia auta z obchodného majetku ešte neuplynulo päť rokov, takže príjem podlieha zdaneniu; patrí do § 8 ZDP medzi ostatné príjmy. Výdavok si nemožno odpočítať, keďže zostatková cena je nulová.

V jednom reklamnom žrebovaní vyhral daňovník spotrebnú elektroniku v hodnote 1 500 € – sumu mu oznámil organizátor žrebovania. Zdaniteľný príjem 1 150 € (1 500 € – 350 €) musí uviesť v daňovom priznaní, keďže ide o vecnú výhru. Žiadne výdavky mu v tejto súvislosti nevznikli.

Výpočet čiastkového základu dane z „ostatných“ príjmov podľa § 8 ZDP:

Príjem 38 690 € (32 000 + 1 400 + 640 + 3 500 + 1 150)

– výdavok 27 620 € (26 000 + 1 460 + 160)

Čiastkový základ dane 11 070 €

Výpočet základu dane:

Počas roka 2015 daňovník zaplatil preddavky na daň splatné v roku 2015 podľa § 34 ZDP vo výške 680 € – započítavajú sa na úhradu dane za rok 2015. Daň na úhradu predstavuje 3 617,48 €.

Rozoberme si jednotlivé riešenia:

1. Pri posúdení uplatnenia výdavku na víno ako reklamný predmet daňovník postupoval podľa poznámky k odkazu č. 14 v tlačive priznania a poučenia k nemu – za daňovo zaujímavejší by sa iste dal považovať postup, pri ktorom by počas roka tieto výdavky účtoval ako nedaňové, resp. pri zahrnovaní do daňových výdavkov by ich v rámci uzávierkových účtovných operácií z týchto výdavkov vybral (vystornoval), zistený rozdiel medzi príjmami a výdavkami (neovplyvnený touto položkou) by uviedol na r. 39 tlačiva priznania a na r. 42 by si z tejto sumy uplatnil výdavky do výšky určeného limitu. (Podobne by sa to dalo upraviť aj pre podvojné účtovníctvo.) V prípade odpisov drahých osobných áut takýto problém nevzniká (ide o možnosť zvýšenia základu dane za určených podmienok) a aj pojem „základ dane“ („čiastkový základ dane“) je spresnený novelou ZDP obsiahnutou v zákone o športe.

2. V prípade príjmov z prenájmu je potrebné vždy vychádzať z konkrétnej situácie – či plynú z BSM, v akej výške boli dosiahnuté, aké iné príjmy manželia majú a pod. Pre zaujímavosť napr. predpokladajme, že príjem vo výške 1 080 € z prenájmu garáže plynul z BSM a ostatné okolnosti boli rovnaké ako v zadaní príkladu. Porovnajme tri možnosti:

a) Ak by celý príjem pripadol (na daňové ciele) na manželku – nevznikla by jej povinnosť podať priznanie a aj v prípade výzvy správcu dane by daň neplatila (zdaniteľný príjem 580 € po uplatnení sumy 500 € oslobodenej od dane je nižší než 1 901,67 €). Daň by neplatil ani pán Veselý. Daňovník by si však nemohol uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manželku („NČZDM“) – do jej príjmov by patrili okrem invalidného dôchodku aj príjmy z prenájmu vrátane 500 € oslobodených od dane, takže mínusom tohto riešenia by bolo neuplatnenie sumy 779,33 € na manželku. Je potrebné podotknúť, že ide o uplatnenie NČZDM pri aktívnych príjmoch, nie pri pasívnych príjmoch z prenájmu.

b) Ak by celý príjem pripadol na daňové ciele na manžela – uplatnil by si (pri aktívnych príjmoch) sumu 779,33 € na manželku (úspora na dani vo výške 19 % z nej činí 148,07 €) a na druhej strane by zo zdaniteľného príjmu 580 € po uplatnení výdavku 113,85 € (580 : 1 080 x 212) zaplatil daň 88,56 €, t. j. 19 % z rozdielu 466,15 € (580 – 113,85).

Oproti prvému riešeniu:

výhoda: nižšia daň o 148,07 € z NČZDM

nevýhoda: vyššia daň (z príjmu) o 88,56 €

celková výhoda oproti 1. riešeniu: 59,51 €

Rozdiel 59,51 € v prospech tohto riešenia oproti prvému je vlastne 19 % z rozdielu 313,18 € (779,33 – 466,15 €).

c) Ak by sa príjem rozdelil – na manželku by pripadlo napr. 500 € a na manžela 580 €. Na manželku by sa dala uplatniť pri aktívnych príjmoch NČZD vo výške 279,33 € (do jej príjmov 3 524 € by patrili okrem invalidného dôchodku 3 024 € aj príjmy z prenájmu vo výške 500 €, aj keď sú od dane oslobodené). Úspora na dani 19 % z 279,33 € predstavuje 53,07 €.

Daňovník by zdanil 80 € (580 – 500).

V rovnakom pomere ako príjmy by na daňovníka pripadli aj skutočné výdavky (celkovo 212 €): na daňovníka by pripadlo (580 : 1 080) x 212 = 113,85 € skutočných výdavkov. Uplatniť ich môže len v pomernej výške vypočítanej (80 : 580) x 113,85 = 15,70 €.

Daň po uplatnení výdavku činí 19 % z rozdielu (80 – 15,70), t. j. 19 % zo 64,30 je 12,21 €.

Oproti prvému riešeniu:

- výhoda: nižšia daň o 53,07 € z NČZDM

- nevýhoda: vyššia daň o 12,21 €

- celková výhoda oproti 1. riešeniu: 40,86 €

Oproti druhému riešeniu:

- nevýhoda z NČZDM: 95 € (19 % z rozdielu 500 €)

- výhoda: daň 12,21 € je nižšia oproti dani 88,56 € o 76,35 €

- celková nevýhoda v porovnaní s 2.možnosťou: 18,65 €

Aj keď by sa na prvý pohľad zdalo byť najvýhodnejším riešením prvé, nie je to v tejto konkrétnej situácii tak a najvýhodnejšou možnosťou je druhá:

3. Pán Veselý taktiež za 3 500 € predal auto, ktoré mal do konca roku 2012 zahrnuté do obchodného majetku a plne ho odpísal. Ak by ho predal blízkej osobe (podľa § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka), napr. podnikajúcej (alebo aj nepodnikajúcej) sestre napr. za 100 €, bol by povinný zvýšiť základ dane o príslušný rozdiel v cenách v súlade s § 17 ods. 5 a § 18 ZDP, keďže od 1. 1. 2015 sa tieto ustanovenia upravujúce pravidlá transferového oceňovania vzťahujú nielen na zahraničné, ale aj na tuzemské závislé osoby. Dodajme, že by mohol túto sumu uviesť (zahrnúť so sumy) na r. 41, ale (aj) vzhľadom na text poznámky k odkazu č. 14 to môže uskutočniť cez uzávierkové účtovné operácie.

Vyplnené tlačivo daňového priznania typu B je súčasťou prílohy č. 2.

Príloha č. 2