3. Právna úprava

Slovenská právna úprava problematiky transferového oceňovania sa relatívne často menila, a to tak v predchádzajúcich predpisoch (zákon č. 286/1992 Zb. a zákon č. 366/1999 Z. z.), ako aj v súčasnosti platnom zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 595/2003 Z. z.“).

Nezávislé osoby pod vplyvom trhových komerčných podmienok konajú tak, že obhajujú svoje záujmy, teda predávajúci má záujem maximalizovať svoju predajnú cenu (výnosy, príjmy), resp. kupujúci má záujem minimalizovať svoju kúpnu cenu (náklady, výdavky). V prípade závislých osôb však tento prirodzený trhový regulátor nefunguje, lebo kupujúci aj predávajúci konajú v zhode a sledujú rovnaký (spoločný) záujem. Preto sa v daňovej praxi osobitne preverujú obchodné vzťahy závislých osôb, pretože závislé osoby majú tendenciu a schopnosť svoje konanie zjednotiť voči fiškálnym záujmom štátu.

Na účely zákona č. 595/2003 Z. z. základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 17 ods. 1 pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa vychádza:

1. u daňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva z výsledku hospodárenia,
2. u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva z rozdielu medzi príjmami a výdavkami,
3. u daňovníka, ktorý vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, z tohto výsledku hospodárenia upraveného spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ministerstvom alebo z výsledku hospodárenia, ktorý by vyčíslil, ak by účtoval v sústave podvojného účtovníctva,
4. u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [§ 2 písm. e)], ktorý nemá povinnosť viesť účtovníctvo a nerozhodne sa postupovať podľa písmena a) alebo písmena b), z rozdielu medzi príjmami a výdavkami, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2014 súčasťou základu dane zahraničnej závislej osoby je aj rozdiel, o ktorý sa ceny pri vzájomných obchodných vzťahoch zahraničných závislých osôb vrátane cien za poskytnuté služby, pôžičky a úvery líšia od cien používaných medzi nezávislými osobami v porovnateľných obchodných vzťahoch, pričom tento rozdiel znížil základ dane. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že základ dane (zistený z účtovníctva ako výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami) sa do 31. decembra 2014 upravoval len u tzv. zahraničnej závislej osoby. Zákon č. 595/2003 Z. z. teda nevyžadoval úpravu základu dane u tuzemských závislých osôb.

Ako už bolo na úvod príspevku uvedené, z ustanovenia bolo vypustené slovo „zahraničná“ vo všetkých tvaroch, teda od 1. januára 2015 cenový rozdiel sa zahŕňa do základu dane aj v prípade transakcií, ktoré boli uskutočnené medzi tuzemskými závislými osobami.

Táto úprava základu dane sa vykonáva mimo účtovníctva, t. j. v daňovom priznaní cez pripočítateľné položky.

3.1 Kto je závislou osobou?

Závislé osoby sú definované v § 2 písm. n) až r) zákona č. 595/2003 Z. z. Závislou osobou je

• blízka osoba (odkaz na Občiansky zákonník) alebo
• ekonomicky, personálne ...