Znenie § 10 ods. 14 postupov účtovania v PÚ opatrenia MF SR č. 23 054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ustanovuje pri výpočte odloženého daňového záväzku a odloženej daňovej pohľadávky platné sadzby dane z príjmov, kde je predpoklad, že budú platiť v tom období, v ktorom bude odložená daňová pohľadávka vyrovnaná alebo odložený daňový záväzok uplatnený. Ak táto sadzba dane z príjmov nie je známa, v tom prípade sa použije sadzba dane z príjmov platná v nasledujúcom účtovnom období.
Výpočet výšky odloženej dane = suma dočasných rozdielov x sadzba dane platná pre nasledujúce zdaňovacie obdobie (napríklad pre rok 2019 je sadzba dane z príjmov 21 %)
|
Po správnom stanovení a identifikácii prechodných rozdielov medzi výsledkom hospodárenia a daňovým základom nastáva otázka správneho prístupu, ktorý sa prejaví vo voľbe metódy pri stanovení sadzby dane. Existujú dve metódy na stanovenie správneho výpočtu, ktorými sú metóda odloženia dane a záväzková metóda. V prvej metóde (metóde odloženia dane) vychádzame zo skutočnosti, že dochádza k presunu výnosov a nákladov zahrnovaných do základu dane z aktuálneho účtovného a zdaňovacieho obdobia do budúceho obdobia.
Pre výpočet sa v tomto prípade použije platná sadzba dane v tom zdaňovacom období, v ktorom uvedená položka ovplyvnila výsledok hospodárenia. V záväzkovej metóde sa zdôrazňuje to, že daň bude platená v neskoršom období. Pri výpočte sa použije sadzba dane platná pre dané obdobie, v ktorom bude výnos alebo náklad zohľadnený pri stanovení základu dane. V tejto metóde sa zdôrazňujú dva prístupy, a to výsledkový prístup, ktorý je založený na sledovaní rozdielov medzi účtovnými a daňovo uznateľnými nákladmi a výnosmi, tzn. vychádzame z výsledkových účtov. Pri súvahovom prístupe vychádzame z prechodných rozdielov u súvahových položiek, t. j. rozdiel medzi daňovou základňou aktív a ich účtovnou hodnotou vykázanou v súvahe.
POZNÁMKA:
Daňovú základňu aktív tvorí hodnota, ktorá v budúcnosti ovplyvní základ dane vo vzťahu k ekonomickému úžitku, ktorý účtovná jednotka zrealizuje v budúcnosti.
U pasív tvorí daňovú základňu ich účtovná hodnota znížená o položky, ktoré budú odpočítateľné v budúcnosti od základu dane.
V prvom účtovnom období, v ktorom vznikne spoločnosti povinnosť účtovať o odloženej dani, účtovná jednotka zistí výšku odloženej dane, ktorá vznikla a táto daň má vplyv na minulé účtovné obdobie, ak by sa odložená daň účtovala s vplyvom na výsledok hospodárenia. ...